Následky grexitu: Nezamestnanosť 34%, polovičný pokles príjmov

30.5.2012 10:34

Odchod Grécka z eurozóny by spôsobil vyše 50% prepad ročných príjmov Grékov a zároveň viedol k dramatickému zvýšeniu nezamestnanosti a inflácie. Uviedla to vo svojej správe najväčšia grécka banka The National Bank of Greece.

Následky grexitu: Nezamestnanosť 34%, polovičný pokles príjmov
Foto: SITA

"Vystúpenie Grécka z eurozóny by spôsobilo výrazný prepad životnej úrovne gréckeho obyvateľstva. Očakávame, že príjmy na obyvateľa by sa znížili minimálne o 55 %," uviedla banka v 17-stranovej správe zverejnenej v utorok.

"Táto situácia by najviac zasiahla skupiny s najnižšími príjmami," dodali autori správy s tým, že mena by sa devalvovala až o 65 %. Ekonomika, ktorá v rokoch 2009 až 2011 zaznamenala pokles o 14 %, by sa prepadla o ďalších 22 %.

Zároveň varovali, že Grékov čaká v prípade odchodu z eurozóny zvýšenie nezamestnanosti na 34 % a miery inflácie na 30 %, pričom jej rast bude ďalej pokračovať. Miera nezamestnanosti v Grécku dosahuje v súčasnosti 22 % a inflácia sa pohybuje okolo 2 %.

Banka zverejnila správu v čase, keď sa Grécko pripravuje na opakované parlamentné voľby, keďže výsledok tých zo 6. mája neumožnil zostavenie vlády. Nové voľby sa uskutočnia 17. júna a grécki aj európski ekonómovia sa obávajú, aby vládu nezostavovali strany, ktoré odmietajú plnenie podmienok medzinárodných veriteľov.

V súčasnosti sa však situácia na politickej scéne ukazuje o niečo nádejnejšia, keďže podľa posledných prieskumov verejnej mienky by voľby v júni vyhrala Nová demokracia. Nedávno ešte v prieskumoch viedla radikálna ľavicová strana Syriza. Konzervatívna Nová demokracia podporuje plnenie úverových podmienok, ktoré zahŕňajú reformy a úsporné opatrenia. Informovala o tom agentúra AP.

EÚ v najhoršom prípade uzavrie svoje hranice


Pokiaľ by sa Grécko v dôsledku eurokrízy dostalo do výnimočného stavu, mohli by krajiny EÚ opäť zaviesť hraničné kontroly. Rada v Bruseli a štáty únie už snovajú plány pre najhorší prípad, uvádza rakúsky denník der Standard.

Únia uvažuje o tom, aké dopady by mohol mať kolaps Grécka na bezpečnostnú situáciu jej členských štátov. "V rade sa už diskutuje o tom, ako by sa dali v prípade výnimočného stavu uzavrieť hranice," potvrdili denníku v utorok zdroje v Bruseli. Všetky štáty sa už podľa týchto údajov pripravujú na takúto možnosť, detaily však nie sú známe. 

Na jednej strane existujú obavy, že pri chaose v Grécku sa do zahraničia ilegálne dostanú veľké sumy peňazí a v krajine stúpne kriminalita. Na druhej strane je Grécko v únii v súčasnosti ohniskom migrácie, ktorá prichádza cez Stredozemné more a cez hranicu s Tureckom, ktorú pomáha strážiť aj európska agentúra Frontex. Núdzový plán je preto "veľmi citlivou záležitosťou", podotýkajú experti v Bruseli. Formálne by uzavretie hraníc schengenskými partnermi nebol veľký problém, keďže schengenská zmluva má jasne vytýčené pravidlá. Celkom inak je to v prípade rovnako diskutovaného vystúpenia Grécka z eurozóny, o ktorom Zmluva o EÚ neuvažuje. 

Slovenska, ktoré s Gréckom nemá spoločnú hranicu, by sa takýto výnimočný stav veľmi nedotkol. Kontroly by museli byť zavedené len na letiskách, ktoré majú s Gréckom priame spojenie.

zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok