Striebro má chybnú len chronológiu, hráči verili, že ľudia prepáčia

Strieborné medaily slovenských hokejistov na MS majú jedinú chybu. Nie to, že prehrali vo finále s Ruskom 2:6, ale že sa vešajú na krk všeobecne po prehratom zápase.

A tak sa v nedeľu vo fínskych Helsinkách okrem radosti zračilo z očí hrdinov národa aj sklamanie. To zostane v dušiach skvelých borcov zasiate dlho, ale len hlboko v ich dušiach. Už na druhý deň sa budú so svojimi fanúšikmi radovať v bratislavských uliciach. "Už po zápase s Českom boli u nás slzy šťastia, najmä mamina plakala. My nie sme krajina, ktorá zbiera medaily na každom šampionáte ako napríklad Rusi, Švédi, či Česi. Zajtra bude mať to striebro úplne inú hodnotu," potvrdil TASR René Vydarený.

On získal prvý cenný kov, Branko Radivojevič má z Helsínk aj bronz z roku 2003: "Ja som už vtedy zažil skvelé oslavy. Ja dúfam, že nám fanúšikovia finále prepáčia a že to s nami poriadne roztočia. Teda že to bude minimálne ako vtedy, takže určite veľa šampanského a bude sa spievať."

Úspech 2012 však má aj pečať mladosti a dravosti. Ak sa hovorilo, že slovenskej reprezentácii nerastie generácia dôstojných nástupcov za éru už postupne odchádzajúcich hviezd NHL, tak tento šampionát dal nádej. Aj smerom k olympijskému Soči sú prísľubom výkony obrancov v najlepšom veku, teda Andreja Sekeru, či Ivana Baranku a výkony chlapcov v útoku, Juraja Mikúša, Libora Hudáčeka, Mária Bližňáka, či Tomáša Tatara. "Úspechom bolo už to, že sme postúpili do štvrťfinále. Ostatné tímy, ktoré hrajú na šampionáte, sú asi niekde inde ako Slovensko. Je to tým, že majú viac hokejistov a väčšiu základňu. Kanaďania môžu postaviť aj niekoľko tímov. Na Slovensku sú však dobrí hokejisti, dokážeme sa zomknúť a máme veľkú chuť vyhrávať," zdôraznil Tomáš Tatar a naznačil, že veľmi napriek eufórii z úspechu dobre ovláda reálie svetového hokeja.

Je však fajn, že Slováci nastúpili trend kvality. Tá nie vždy znamená len snahu o kombinácie dopredu. Podstatný je zmysel pre hokejový um a využitie potenciálu, ktorý je prítomný. "Máme českého trénera. Celý šampionát sme hrali český hokej a myslím si, že nám aj vyhovuje. Boli sme trpezliví, neotvárali sme to. Vedeli sme, že keď majú naši útočníci šancu, dokážu z nej dať gól. Jano Laco chytal fantasticky. Celé mužstvo sa obetovalo. Hrali sme až do konca na štyri päťky a dosiahli sme fantastický úspech," to sú slová Michala Handzuša, ktorý po sedmičke triumfov v nedeľu prehral svoj jediný zápas na šampionáte. A opäť sa pýta pripomienka - jedinou chybou je, že sa hral v Helsinkách ako úplne posledný.

Veľkú radosť z výkonov Slovenska v Helsinkách neskrývali ani rodičia Tomáša Tatara.