Minister klame a vylieva vedrá špiny, bránil sa Dzurinda s Ježovicom
Lži a vedrá špiny. Exminister Dzurinda sa a štátny tajomník Ježovica takto hodnotia tvrdenia šéfa zahraničia Lajčáka, ktorý kritizoval ich pôsobenie v rezorte.
Exminister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda upozornil svojho nástupcu Miroslava Lajčáka, že šírenie lží sa nazýva ohováranie a že šírenie lží sa nezhoduje s dobrými mravmi.
Lajčák dnes obvinil bývalé vedenie rezortu za podpis zmluvy o poskytovaní poradenských služieb týkajúcich sa využívania nehnuteľností, ktoré má Slovensko v Moskve. Čo bije podľa Lajčáka do očí, je, že zmluva bola podpísaná 2. apríla v predposledný deň fungovania bývalého vedenia a neexistoval žiaden dôvod na jej podpis.
Dzurinda však upozornil, že má dokument z marca 2010, ktorý podpísal Lajčák. V ňom uložil zabezpečiť expertné posudky vybraných nehnuteľností a ako s nimi má rezort nakladať. Moskva sa nachádzala v tomto dokumente na prvom mieste. „Vedúci úradu Martin Maruška len splnil úlohu stanovenú Lajčákom. Ja som sa s tým stotožnil, lebo majetok je obrovský a rozumiem, prečo bol v tejto skupine,“ povedal Dzurinda s tým, že Lajčák sa správa buď neprofesionálne, alebo vedome klame. Nechce sa mu veriť, že by si nepamätal čo podpísal v roku 2010.
Dzurinda upozornil, že Lajčák ho vo štvrtok pozval na osobné stretnutie. „Výsledok našej debaty bol, že proti zmluve o Moskve nič nemá, že je dobrá, že má problémy len s oficiálnou rozvojovou pomocou,“ dodal.
Na ministerstvo zahraničných vecí Dzurinda prišiel so snahou meniť veci k lepšiemu. V rámci oficiálnej rozvojovej pomoci to podľa neho znamenalo, že nechcel pokračovať v tradícii predchodcu, že projekty predkladal 25. mája. Zaviedol tiež dozornú radu, ktorá mala prekontrolovať definitívne zmluvy. Ďalšou zmenou zavedenou Dzurindom bolo, že uchádzačmi mohli byť aj súkromné firmy. „Preto som zostal v šoku, že boli niektoré odsúhlasené zmluvy problémom. Požiadal som ho, aby predložil dôkazy, že sme pochybili,“ povedal Dzurinda s tým, že Lajčák mu hovoril o nespokojnosti niektorých našich veľvyslancov v danej krajine, do ktorej smerovala pomoc. „Doteraz Lajčák nepredložil jediný dôkaz, že by sme konali v rozpore s verejným záujmom,“ dodal.
Bývalé vedenie rezortu zahraničných vecí vynaložilo celý rozpočet na oficiálnu rozvojovú pomoc v hodnote 6,5 milióna eur na 38 rozvojových projektov. Ako dnes na tlačovej besede uviedol minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, „my sme 38 projektov prehodnotili, potvrdili sme 23 vo výške 3,4 milióna eur a rušíme 15 projektov v hodnote 3,11 milióna eur“. Ako dôvody na zrušenie projektov uviedol ich neefektívnosť, nadhodnotený rozpočet, nedostatočné skúsenosti žiadateľov dotácií a ich partnerov, irelevanciu či duplicitu projektov a neudržateľnosť po ukončení projektov, čo by mala byť základná podmienka projektu. Na prerozdelenie finančných prostriedkov zo zrušených projektov sa vypíšu nové výzvy.
Bývalý štátny tajomník rezortu Milan Ježovica dnes povedal, že za mesiac a pol sa nedozvedeli, čo chce robiť Lajčákove ministerstvo lepšie, ako to robili oni, pričom Lajčák dokázal len schopnosť vylievať vedrá špiny. Odmietol Lajčákovu kritiku, že Dzurinda a on nechodili na zahraničné cesty kde mali. „Chodili sme tam, kde to bolo potrebné a nevyhnutné. Od októbra, po páde vlády, sme obmedzili svoje cestovanie,“ uviedol Ježovica. Zároveň odmietol kritiku Lajčáka, že v rezorte v minulej vláde pôsobil len jeden štátny tajomník. „Chceli sme šetriť. Môžu byť viacerí, ale nie teraz, keď všetci šetria,“ uviedol. Zdôvodnil tiež Lajčákom kritizované stiahnutie ekonomických diplomatov z krajín EÚ. Podľa neho to bolo z finančných dôvodov. Šéf úradu ministerstva za pôsobenia Dzurindu Martin Maruška povedal, že v roku 2010 preberali rezort so sedemmiliónovou sekerou, v apríli Lajčákovi ministerstvo odovzdali bez nepokrytých výdavkov, a to napriek tomu, že Lajčákov rozpočet v roku 2010 bol o dva milióny vyšší.
Záznam z tlačovej besedy SDKÚ: