Rozhoduje sa o osude našich pralesov. UNESCO ich môže vyradiť
Výbor Svetového dedičstva UNESCO v týchto dňoch na svojom zasadnutí v Bahrajne rozhoduje, či vyradí slovenskú časť Karpatských bukových pralesov zo zoznamu svetového dedičstva pre nedostatočnú ochranu tohto územia.
Zaradenie do zoznamu ohrozených lokalít
Zasadnutie potrvá do 4. júla. Výbor ešte vlani v júli vyzval Slovensko, aby do februára tohto roka definitívne určilo hranice lokality a zaistilo ochranu pred ťažbou dreva a lovom zveri. Envirorezort predložil UNESCO správu, v ktorej definoval prijímané opatrenia na lepšiu ochranu bukových pralesov, správa však neuvádza presné vymedzenie hraníc na výmere 5 776 hektárov tejto lokality na Slovensku. Výbor UNESCO preto v návrhu uznesenia, ktoré by malo byť prijaté po skončení zasadnutia, zopakoval svoje stanovisko, že vzhľadom na nedostatočnú ochranu lokality v súčasnosti neexistuje záruka na jej ochranu ani v budúcnosti.
Nominačný projekt v slovenskej žiadosti o zápis do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO z roku 2007 uvádza, že Slovensko bude prísne chrániť 5 766,4 hektára bukových pralesov na svojom území. Podľa ochranárov však až 67 percent z tejto výmery nemá zabezpečenú ochranu tak, ako to uvádza nominačný projekt.
„Na vyše 3 860 hektároch územia zapísaného na Zoznam svetového dedičstva UNESCO sa rúbu stromy ako v akýchkoľvek iných lesoch, loví sa tu zver, stavajú sa nové poľovnícke posedy, dokonca je v tomto území možné loviť aj vlkov,“ vysvetlilo Lesoochranárske zoskupenie VLK, ktoré preto žiada o vyradenie slovenskej časti Karpatských bukových pralesov zo zoznamu svetového dedičstva a jej zaradenie na zoznam ohrozených lokalít.
Nevymedzená hranica
Svetový fond na ochranu prírody WWF kritizoval, že envirorezort zatiaľ presne nevymedzil hranice slovenskej časti pralesov. Nestanovil tiež zodpovednosti jednotlivých orgánov štátu v oblasti adekvátnej ochrany prírody a neposkytol konkrétny časový plán navrhovaných opatrení. „Slovenská republika už 11 rokov nedokáže zabezpečiť ochranu lokality v akýchkoľvek doteraz deklarovaných hraniciach. Štát nevie usmerniť rôzne záujmy a využívanie územia tak, aby nebol ohrozený predmet, pre ktorý sa lokalita chráni – starobylé jedľobukové lesy,“ konštatoval WWF.
Slovenskú časť Svetového dedičstva UNESCO tvoria štyri komponenty, z toho tri - Havešová, Rožok a Stužica – Bukovské vrchy, sú súčasťou Národného parku Poloniny, štvrtý komponent Vihorlat je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat.
Envirorezort tvrdí, že ochrana pred ťažbou dreva a lovom zveri je v súčasnosti dostatočne zabezpečená v dvoch zo štyroch oblastí, a to v lokalitách Havešová a Rožok, ktoré sú zároveň národné prírodné rezervácie s 5. stupňom ochrany, kde sú ťažba a lov zakázané. V častiach Stužica – Bukovské vrchy a Vihorlat sa pripravuje rozšírenie území s 5. stupňom ochrany vyhlásením troch nových prírodných rezervácií Černiny, Pramenisko Cirochy a Nežabec.
