Zmena ústavy sa odkladá, o dôchodkovom veku rozhodnú po lete
O návrhu o zastropovaní veku odchodu do dôchodku na 64 rokov budú poslanci hlasovať až na nadchádzajúcej schôdzi po letných prázdninách, teda v septembri. Odsúhlasili si to poslanci. Hlasovať však budú ešte len o posunutí do druhého čítania.
Dôvod? Treba viac času
Podpredseda sociálneho výboru Ján Podmanický to odôvodnil "potrebou získať väčší časový priestor na rokovania". Návrh na zmenu ústavného zákona, ktorým sa má dôchodkový vek zastropovať, predložili do parlamentu poslanci koaličnej strany Smer-SD. Na jeho definitívne schválenie potrebujú ústavnú väčšinu, teda 90 hlasov.
Výhrady k návrhu má opozícia. Tá buď takéto riešenie odmieta, alebo si kladie rôzne podmienky. Proti zastropovaniu dôchodkového veku v ústave je aj koaličný Most-Híd. Návrh kritizovali v pondelok na odbornej konferencii v Bratislave aj viacerí odborníci, ale aj samotný Inštitút finančnej politiky pri rezorte financií, ktorý vyčíslil, že tento krok bude mať negatívny vplyv na rast výdavkov na dôchodky a môže spôsobiť aj pokles samotných dôchodkov.
Poslanci Smeru-SD navrhujú dať do ústavy formuláciu, že "vek potrebný na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe nesmie presiahnuť 64 rokov. Za účelom podpory rodiny a materstva zo strany štátu každý, kto vychoval dieťa, má právo na primerané zníženie maximálneho veku potrebného na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe".
Spôsob úpravy minimálnej mzdy
Okrem zastropovania veku odchodu do dôchodku má byť Ústavou SR garantované aj ustanovenie o minimálnej mzde. Poslanci navrhujú zakotviť ústavnú garanciu zamestnanca na odmenu, ktorá nebude nižšia ako minimálna mzda. "Ide o základný nástroj zabezpečenia, aby zamestnanec mal garantovanú najnižšiu úroveň odmeny za vykonanú prácu v súvislosti s jeho právom na odmenu, ktorá mu zabezpečí dôstojnú životnú úroveň," zdôvodňujú poslanci Smeru-SD. Podrobnosti o spôsobe úpravy minimálnej mzdy a kritériách na základe, ktorých má dôjsť k úprave minimálnej mzdy, ustanoví zákon.
Cieľom novely ústavného zákona je aj dosiahnuť, aby zmenami v prístupe k zabezpečeniu občanov na starobu nedochádzalo k postupnému oslabeniu ich práv na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a k znižovaniu udržateľnosti systému dôchodkového zabezpečenia ako celku. Preto poslanci navrhujú, aby boli v Ústave SR ukotvené základné piliere dôchodkového zabezpečenia. "Primerané hmotné zabezpečenie v starobe sa vykonáva prostredníctvom priebežne financovaného dôchodkového systému a systému starobného dôchodkového sporenia. Štát podporuje dobrovoľné sporenie na dôchodok," uvádza sa v návrhu ústavného zákona.
