Stres môže pokaziť aj zuby. Existujú však triky, ako si pomôcť

Prvým signálom je bolesť hlavy

Podľa Kliniky Mayo spôsobuje bolesť hlavy napätie z každodenných problémov, napríklad problémov z práce. Bolesť hlavy je jedným z prvých ukazovateľov stresu a môže byť sprevádzaná ďalšími príznakmi, ako je strnulosť svalov a kazenie zubov. Najlepším spôsobom, ako vyliečiť tento typ bolesti hlavy, je oddych a zvládanie stresu. Ak sa však bolesť stane neznesiteľnou a negatívne ovplyvňuje bežný život, je najlepšie vyhľadať lekársku pomoc.

Je to zvláštne, ale je to tak. Pokožka môže byť vynikajúcim barometrom na meranie úrovne úzkosti. "Stres môže vyvolať kožnú vyrážku, často v podobe červených škvŕn alebo podráždenia v oblasti žalúdka, na chrbáte, rukách aj na tvári," vysvetľuje psychologička a psychoterapeutka Elizabeth Lombardová. "Mnohí experti sú presvedčení, že za to môže negatívne pôsobenie stresu na imunitný systém," dodáva.

Pomôcť môže aj správne dýchanie. K dosiahnutiu maximálneho účinku sa skúste niekoľkokrát v priebehu dňa zhlboka nadýchnuť, opakujte to päťkrát až desaťkrát za sebou.

Ako na obhryzávanie nechtov

Aj bolesti krku, ktoré zvyčajne prisudzujeme dlhodobému vysedávaniu pri počítači, môžu byť príznakom stresu, ktorý vyvoláva svalové napätie. Aj pri tomto probléme môže pomôcť hlboké dýchanie, pri ktorom sa sústredíme na bolestivé miesto.

Chvejúcemu sa očnému viečku sa v medicíne hovorí blefarospasmus a ide o kŕče svalov horného viečka. U niektorých ľudí to môže byť spôsobené emotívnym napätím. Vhodné je odpútať pozornosť od toho, čo práve robíme, a to najmenej na dvadsať minút. Napríklad sa pozerať z okna alebo zavrieť oči.

Obhryzávanie nechtov alebo škrabanie sa je nervóznym zvykom, ktorým sa niektorí ľudia, často ženy, snažia čeliť stresu. Skôr než si začnete obhryzávať nechty, zaobstarajte si na pracovný stôl protistresovú loptičku, ktorou doslova vyženiete úzkosť z tela, navrhuje expertka Debbie Mandelová.

Škrípanie zubov aj apatia

Stres môže spôsobiť aj zubný kaz, najmä, ak máte vo zvyku škrípať počas dňa alebo v noci zubami. Tento zvyk môže vyvolať poškodenie skloviny. Napíšte si zoznam problémov, ktoré vás trápia, aby ste ich videli čierne na bielom a potom skúste rozvinúť možné riešenia. Pokiaľ však ide o ťažkú formu škrípania zubov, najlepšie je navštíviť zubára, radí Mandelová.

Stres môže zasiahnuť aj žalúdok a vyvolať nevoľnosť. Pomôcť môže trik, ktorý podľa Mandelovej pomáha: medzi prstami si nechajte pretekať vlažnú vodu. Aj apatia môže byť prejavom stresu. Nervózne napätie môže narušiť aj kvalitu spánku, a to tak, že sa ráno budíme ešte unavenejší a nepokojnejší, než sme boli večer. Najlepším riešením je tridsaťminútový spánok popoludní.

Stres ovplyvňuje aj pamäť

Chronický stres môže doslova zmenšiť veľkosť hipokampu, ktorý hrá zásadnú úlohu pri konsolidácii informácií z krátkodobej pamäti do dlhodobej pamäti, takže napríklad zabudnete na stretnutie alebo si nemôžete spomenúť, kam ste dali kľúče.

"Našťastie výskumy ukázali, že hneď, ako sa zníži úroveň stresu, vracia sa hipokampus k svojmu pôvodnému rozmeru," vysvetľuje Lombardová. Aby sme si udržali  aktívny mozog a chránili ho pred budúcimi úzkosťami, nie je nič lepšie ako fyzická aktivita. Stačí prechádzka alebo vyšliapať pešo hore po schodoch.

Ak sa neviete rozhodnúť, čo uvariť na večeru alebo čo si obliecť do práce, môže to byť taktiež kvôli úzkosti, ktorá znižuje schopnosť sústredenia. Aj v tomto prípade pomôže pohyb na čerstvom vzduchu, aby sme si urovnali myšlienky a našli svoj rytmus. Slnečné svetlo pomáha telu uvoľňovať serotonín a vitamín D. Serotonín zlepšuje náladu a vitamín D posilňuje imunitu.