Testovali a spravili obrovskú chybu. Pred 32 rokmi vybuchol Černobyľ

Jednu z najväčších jadrových havárií v dejinách ľudstva pripomína Medzinárodný deň spomienky na černobyľskú katastrofu. Havária jadrovej elektrárne v Černobyle z 26. apríla 1986 zodpovedá najvyššiemu 7. stupňu podľa Medzinárodnej stupnice jadrových udalostí, ktorú zaviedla Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu. Do tejto kategórie sa radí tiež havária v japonskej Fukušime z 12. apríla 2011.

Technický "úspech" z čias komunizmu

Atómovú elektráreň V. I. Lenina v Černobyle uviedli do prevádzky 27. septembra 1977. "Pyšný komunistický režim považoval reaktor za svoj veľký technický úspech," konštatuje britsko-kanadský dokument Černobyľ – nultá hodina, ktorý odvysielala aj Česká televízia. Práve konštrukčná chyba v reaktore však bola podľa záverov vyšetrovania jednou z príčin havárie.

 

Ďalším dôvodom bol ľudský faktor. Predpisy stanovovali, že sa test musí uskutočniť pri výkone reaktora aspoň 700 MW, prevádzkový inžinier Anatolij Ďatlov však trval na znížení výkonu na hladinu 200 MW. Výkon poklesol natoľko, že reaktor prestal pracovať a časť personálu navrhovala jeho odstavenie. Ďatlov však trval na pokračovaní testu. V reaktore sa nachádzalo 1661 uránových palivových tyčí a 211 bórových tyčí, ktoré pôsobili ako brzda, teda prebiehajúcu jadrovú reakciu spomaľovali. Ďatlov nariadil vytiahnuť regulačné tyče. Výkon reaktora začal nekontrolovateľne stúpať a spolu s ním narastal aj tlak horúcej pary. Podľa svedkov nasledovali dve explózie.

Výbuch odtrhol kryt reaktora, z ktorého sa do atmosféry vychrlilo 50 ton jadrového paliva. Explózia rozmetala do okolia elektrárne 700 ton rádioaktívneho grafitu. Až 27. apríla o 14.00 h sa začala evakuácia obyvateľov 50-tisícového mesta Pripjať ležiaceho v bezprostrednej blízkosti elektrárne. V tento deň sa tiež objavili prvé správy o zvýšenej radiácii vo Švédsku, keďže sovietske orgány spočiatku o nehode neinformovali verejnosť. Celkovo muselo svoje domovy opustiť viac než 130 000 obyvateľov z okolia elektrárne. Nebezpečenstvu boli vystavení aj ľudia, ktorí pracovali na likvidácii havárie. Ich počet sa odhaduje na 600 až 800-tisíc, pričom už 25 000 z nich zomrelo, mnohí ďalší trpia chronickými zdravotnými problémami.

Černobyľský mrak aj nad Československom

V dôsledku černobyľskej havárie bolo na území bývalého Zväzu sovietskych socialistických republík rádioaktívne zamorené územie s rozlohou 150 000 kilometrov štvorcových. V postihnutých oblastiach Ukrajiny, Bieloruska a Ruska žilo 6,95 milióna obyvateľov. Z reaktora uniklo stokrát viac radiácie, než sa uvoľnilo pri výbuchu atómových bômb zhodených na japonské mestá Hirošima a Nagasaki. Nad územím bývalého Československa sa černobyľský mrak presúval celkovo trikrát: 30. apríla, 3.-4. mája a 7. mája 1986.

Únik rádioaktívnych prvkov sa definitívne zastavil až v novembri 1986, keď sa poškodený reaktor podarilo úplne prikryť betónovým sarkofágom. V októbri a novembri 1986 boli znovu uvedené do prevádzky prvé dva bloky elektrárne a v decembri o rok neskôr aj tretí blok. Ukrajina prevádzku rizikovej jadrovej elektrárne Černobyľ definitívne ukončila 15. decembra 2000.

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu stanovila počet obetí na 4000, no podľa medzinárodnej organizácie Greenpeace zahynulo na následky černobyľskej havárie vyše 93 000 ľudí. Tridsaťkilometrová uzavretá zóna v okolí elektrárne v súčasnosti priťahuje adrenalínových turistov. Ako konštatuje portál gordonua.com, napríklad 21. apríla ukrajinské orgány zadržali štyroch Ukrajincov, vyznávačov "extrémneho turizmu", ktorí nezákonne vnikli do zakázanej oblasti.

TOP videá

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá