V živej pamäti má peklo. Účastník opísal udalosti manifestácie
Prehra totalitného režimu bola v tom, že ľudia prekonali strach a verejne, vo veľkom počte vystúpili za lepšiu a spravodlivejšiu spoločnosť. Za hlavný význam i víťazstvo Sviečkovej manifestácie v roku 1988 to považuje Pavol Kossey, priamy účastník manifestácie, ktorej 30. výročie si 25. marca Slovensko pripomína.
Jeden z približne desaťtisíc ľudí, ktorí sa priamo na Hviezdoslavovom námestí a v uličkách v jeho okolí zhromaždili, si myslí, že už samotný začiatok bol veľmi výrazným symbolom. "Stretnutie sa začalo štátnou hymnou, po ktorej nasledovala hymna pápežská. Vtedy som si uvedomil, že spájame oba prvky, byť dobrým občanom a zároveň i vnášať do spoločnosti hodnoty, za ktorými si stojíme. Toto bola silná motivácia, ktorá vo všetkých účastníkoch rezonovala," povedal Kossey.
V živej pamäti má aj po tridsiatich rokoch "peklo", ktoré sa rozpútalo po neuposlúchnutí policajnej výzvy na rozchod. "Policajti začali autami i so psami ľudí vytláčať, bili nás obuškami, napokon nastúpil i pohotovostný oddiel a krátko pred 18.30 hod i dve vodné delá, pomocou ktorých sa bezpečnosti podarilo dav rozptýliť,"rekapituloval dianie pred svojimi očami.
Zvýraznil však aj skutočnosť, že účastníkom sa podarilo dosiahnuť to, s čím na námestie prišli. "Naozaj, 30 minút, ako bolo plánované, sme tam vydržali v tichom, pokojnom proteste, stojaci za požiadavkami náboženskej i občianskej slobody,“ zaspomínal. Kossey nebol jedným zo 141 účastníkov, ktorých polícia na námestí zadržala a vypočúvala. "Vždy však budem mať v pamäti tie obrázky, keď niektorých z davu policajti vzali a nasadili do 'antonov'. Bol to aj pocit ľútosti, že tým ľuďom nemôžeme v tej chvíli pomôcť," priznal Kossey.
