Supervolebná nedeľa v Srbsku

Politológ Michal Hrušík o srbských voľbách:

O voľbách v Srbsku sme sa porozprávli s balkanistom Michalom Hrušíkom z nadácie Pontis:

V Srbsku sa v nedeľu začal volebný maratón, v rámci ktorého budú obyvatelia naraz rozhodovať o novom prezidentovi, zložení celoštátneho parlamentu aj reprezentantoch v miestnych zastupiteľstvách. Najväčšími favoritmi v parlamentných voľbách sú pritom dve strany - proeurópska Demokratická strana (DS) prezidenta Borisa Tadiča a nacionalistická Srbská pokroková strana (SNS) Tomislava Nikoliča. Podobne je to aj v prípade prezidentských volieb, v rámci ktorých Tadič podľa očakávania zvedie tesný súboj s Nikoličom. Druhé kolo by však mal vyhrať Tadič.

Líder SNS sa v posledných rokoch zmenil z ultranacionalistu na populistického konzervatívca, ktorý podporuje vstup Belehradu do Európskej únie. Práve odpor voči Bruselu viedol Nikoliča k tomu, aby v roku 2008 vystúpil zo Srbskej radikálnej strany (SRS) a založil si vlastný politický subjekt. SRS pritom v tom čase šéfoval obvinený vojnový zločinec Vojislav Šešelj, ktorý sa v súčasnosti nachádza vo väzení Medzinárodného trestného súdu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) a v čase svojej neprítomnosti vo vlasti poveril vedením strany práve Nikoliča. Jeho súčasná strana SNS získa podľa prieskumov v nedeľných parlamentných voľbách väčšinu, nebude jej však stačiť na zostavenie jednofarebnej vlády. Posledný výskum jej predpovedá 33-percentný zisk. Tadičova stredoľavá DS by mala osloviť 28 percent a pravdepodobne sa tak stane druhou najsilnejšou stranou v 250-člennom zákonodarnom zbore. Má však vyšší koaličný potenciál a aj napriek prehre pravdepodobne zostaví vládu.

O dôveru voličov už tradične zabojuje aj Socialistická strana Srbska (SPS) založená dnes už zosnulým autokratickým lídrom Slobodanom Miloševičom. SPS sa však snaží čiastočne zbaviť svojej kontroverznej minulosti z 90. rokov a v súčasnosti takisto podporuje vstup Srbska do EÚ. Prieskumy jej predpovedajú 12-percentný zisk. Strana je aktuálne súčasťou Tadičovej vládnej koalície.

Päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do parlamentu prekročia pravdepodobne aj ďalšie strany. Patrí medzi nich Liberálna demokratická strana (LDP) lídra Cedomira Jovanoviča, ktorá ako jediná relevantná politická sila v krajine podporuje uznanie nezávislosti Kosova. Ak získa dostatočnú dôveru voličov, pravdepodobne vstúpi do vlády s Tadičovými demokratmi. Politológovia dávajú šance aj Zjednoteným regiónom Srbska (URS), ktoré sa pretransformovali z mimovládnej organizácie na politickú stranu a takisto sú súčasťou súčasnej vlády v Belehrade. Šance majú stále aj ultranacionalisti z SRS, ktorí boli pred Nikoličovým odchodom najsilnejšou stranou v srbskom parlamente.

Pokiaľ ide o prezidentské voľby, mierne vyššie šance v nich má Tadič, ktorý by sa v druhom kole naplánovanom na 20. mája mal o najvyššie kreslo pobiť s Nikoličom.

Na nedeľu sú v Srbsku vypísané aj komunálne voľby, v rámci ktorých si obyvatelia zvolia zástupcov v miestnych samosprávach. Hlasovanie sa však odohrá aj v dvoch kosovských okresoch, s čím ale Belehrad nesúhlasí. Kosovskí Srbi budú ale môcť oficiálne hlasovať v parlamentných a prezidentských voľbách, keďže im to umožnia pozorovatelia z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Na regulárnosť hlasovania budú dohliadať aj príslušníci misie OSN v Kosove (UNMIK), ktorí sa budú snažiť brániť prípadným extrémistom v provokáciách. Volebným právom disponuje viac ako 100-tisíc kosovských Srbov.