Fico rozhodne, kam sa Slovensko uberie, tvrdí Mikloš
Pre ozdravenie verejných financií sa dnes zvyšovaniu daní nevyhneme – aj takéto konštatovanie priniesol tretí rokovací deň parlamentu o programovom vyhlásení vlády. Jeho autorom však nebol nik zo Smeru, ale bývalý minister financií Ivan Mikloš.
Vláda Roberta Fica stojí pred rozhodnutím, aký sociálno-ekonomický model Slovensku v najbližší rokoch vtlačí, myslí si poslanec a podpredseda SDKÚ-DS Ivan Mikloš. V piatkovej rozprave k programovému vyhláseniu vlády upozornil, že doterajšie smerovanie krajiny určovali predovšetkým stredopravé strany a ani prvá Ficova vláda to nezmenila, pretože prvé dva roky žila z rekordných ekonomických rastov a potom napriek zúriacej kríze výdavky štátu ďalej zvyšovala.
"Sme na križovatke, Ficova vláda nebude môcť nič nerobiť, pretože na to nebude mať peniaze. Nebude mať rekordné ekonomické rasty, zadlžovanie a vysoké deficity už tiež nebudú možné," povedal Mikloš. V programovom vyhlásení sa mu páči záväzok znižovať deficit, obáva sa však, že je v rozpore so sľubmi "všetkého všetkým". Množstvo sľubov sa podľa poslanca do programu dostalo pre rokovania so sociálnymi partnermi.
"V zásade si tam každý nájde, čo chce a v zásade ambíciou je uspokojiť všetkých".
Stredopravé vlády sa podľa Mikloša podpísali pod úspešný príbeh Slovenska, ktoré od roku 2000 malo najvyšší kumulatívny rast hrubého domáceho produktu zo všetkých krajín európskej dvadsaťsedmičky. O tom, či bol neoliberálny model dobrý či zlý, možno podľa Mikloša diskutovať, rozhodne ho však považuje za úspešný. Sociálnych demokratov Mikloš upozornil, že vzývaný model škandinávskych krajín sa od roku 2000 výrazne zmenil, klesol tam podiel vládnych výdavkov na HDP a klesala zadlženosť.
Mikloš sa vrátil do minulosti a poukázal na to, že vláda Ivety Radičovej dokázala zároveň znižovať deficit a dosahovať pomerne vysoký ekonomický rast. Zdôraznil, že konsolidácia sa z dvoch tretín riešila okresávaním výdavkov a len z jednej tretiny zvyšovaním príjmov. Poukázal pritom na skutočnosť, že Radičovej vláda v roku 2011 dokázala znížiť deficit o 2,8 miliardy eur. "Nemyslím si, že je neriešiteľným problémom znížiť deficit za 20 mesiacov o 1,2 až 1,3 miliardy."
Exminister financií priznal, že dvojtretinový pomer škrtov na úsporách nebude možný a nedokázala by to ani bývalá vláda. Dôležité však podľa neho je, zvýšením akých daní bude Ficova vláda rozpočet napĺňať. V tejto súvislosti varoval pred zavedením viacerých daňových pásiem a zrušením rovnej dane. Nazdáva sa, že by to poškodilo konkurencieschopnosť Slovenska. "Slovensko bude prvou krajinou, ktorá rovnú daň zruší. Nikde ju nezrušili, lebo rovná daň funguje," podčiarkol.
Premiér Fico Mikloša upozornil, že ak sa nebudú zvyšovať dane z príjmu, zostávajú možnosti: zvyšovať spotrebné dane, majetkové alebo DPH. Zo spotrebných daní na tabak a alkohol pritom už podľa Fica nemožno získať veľa zdrojov, pretože už dnes sú sadzby vysoké. "To by museli fajčiť a piť aj nenarodené deti". Keďže DPH vláda zvyšovať nechce, zostáva len možnosť zvýšiť dane pre dobre zarábajúcich." Takáto štrukturálna zmena je legitímny krok," povedal s tým, že zrušenie rovnej dane hospodársky rast a zamestnanosť neohrozí, pretože investori prichádzajú najmä pre lacnú a kvalifikovanú pracovnú silu.
Ľuboš Blaha zo Smeru-SD Miklošovi povedal, že vyspelé krajiny rovnú daň nepoužívajú, naopak, rovnú daň má Albánsko, Trinidad a Tobago, Bulharsko, Bosna a Hercegovina či Maurícius. "Áno, rovnú daň nemá väčšina vyspelých krajín, ale my ani nie sme vyspelou krajinou. Ak ňou chceme byť, musíme mať vyšší ekonomický rast," kontroval Mikloš.