Bezdotyková domácnosť. Ako zmenil koronavírus život lekárov
Hongkonská lekárka si ochrannú rúšku dáva dole, len aby sa najedla, napila alebo keď ide do sprchy. Večer, keď si jej tri dcéry sadnú k jedálenskému stolu, si radšej vezme jedlo do inej izby. "Neobjímame sa, nemôžem im dať ani pusu," vysvetľuje. Život lekárov v čase koronavírusu približuje server The New York Times.
Rodina a pacienti
Izolácia, ktorú na seba lekárka Eunice Chanová uvalila, nie je bezdôvodná. V Hongkongu boli zaznamenané už aj úmrtia po nákaze novým koronavírusom. Toto poloautonómne čínske mesto zdieľa dosť priepustnú hranicu s čínskou pevninou, kde v dôsledku epidémie od začiatku februára umierajú desiatky ľudí denne.
Celé mesto je ako na ihlách. Zdravotní experti varovali, aby si ľudia pravidelne umývali ruky a nosili na verejnosti rúška, čo viedlo k horúčkovitému nakupovaniu a dlhým radom pred lekárňami. Riziká a úzkosť v domácnosti lekárky Chanovej sú obzvlášť vysoké. Doktorka a jej manžel Pierre Chan, ktorý je taktiež lekárom, museli prijať mimoriadne opatrenia, aby mohli zároveň pokračovať v liečení pacientov a aby zároveň chránili svoju rodinu.
Pierre Chan je gastroenterológ v štátnej nemocnici a člen hongkonského parlamentu. Tento mesiac vyšetroval päť pacientov, ktorí boli nakazení koronavírusom. Aj keď mal na sebe ochranný odev a nemocnica od neho nevyžadovala, aby nastúpil do karantény, aj tak radšej spal 14 dní na podlahe svojej kancelárie, aby zabránil riziku nákazy manželky a dcér.
Skúsenosť so SARS
"Neodvážil som sa ísť domov. Neodvážil som sa ani ísť do hotela. Nikdy neviete. Mohol by som byť nakazený a pritom neprejavovať žiadne symptómy. Alebo sa mi mohol vírus zachytiť na šatách," hovorí. "Za žiadnych okolností nechcete ohroziť svoju rodinu."
On aj jeho manželka boli mladými lekármi, keď vypukla epidémia SARS. Týmto ochorením sa v Hongkongu nakazilo 386 lekárov a ďalších zdravotníkov. Zomreli štyria lekári, jedna sestra a traja asistenti. Napriek tomu majú dnes lekári väčší strach z prebiehajúcej epidémie než predtým zo SARS.
Priepustná hranica s Čínou
"Vtedy nebola taká situácia, ako teraz," hovorí Pierre. "Vláda tu teraz vytvorila ovzdušie nedôvery." Táto nedôvera vyústila do štrajku tisícov zamestnancov zdravotníctva, ktorí sa týmto spôsobom snažili prinútiť vládu, aby uzavrela hranicu s Čínou a zabránila jej obyvateľom vstúpiť do mesta. Protestujúci taktiež zapalovali koronavírusové kliniky a karanténne strediská.
Pierre hovorí, že skúsenosť so SARS im pomohla pochopiť, ako ľahko sa môže šíriť epidémia, a ako rýchlo sa život v meste môže obrátiť hore nohami. A taktiež si uvedomil, že aj jednoduché opatrenia môžu zachraňovať životy. "Zažili sme, čo spôsobil SARS. Videli sme umierať ľudí," hovorí Pierre Chan. "Teraz už viem, že je dôvod sa báť," dodáva.
Keď sa po dvoch týždňoch vrátil Pierre zo svojej dobrovoľnej karantény v nemocnici domov, dcéry mu dali obrázok s ružovými srdiečkami, ktorý namaľovali. "Bol som hrozne šťastný, že som opäť doma," hovorí. Chirurgickú rúšku si však nedal dole a dcéry radšej na privítanie neobjímal.
