Eurokomisia v hodnotiacej správe kritizovala situáciu na Slovensku
Slovensko klesá v rebríčkoch konkurencieschopnosti, pomaly čerpá zdroje na výskum a vývoj a v rámci EÚ patrí medzi štyri krajiny s najhoršou kvalitou ovzdušia. Aj toto konštatuje Európska komisia v Správe o Slovensku 2020.
V porovnaní s inými sme pomalí
Slovensko klesá v rebríčkoch konkurencieschopnosti. V porovnaní s rokom 2018 kleslo napríklad o tri pozície v rebríčku Doing Business a o jednu priečku aj v rebríčku Global Competitiveness. Hlavnými prekážkami v podnikaní sú nízka kvalita inštitúcií, vysoká úroveň vnímania korupcie, nízka právna istota a málo predvídateľná a často sa meniaca regulácia. Vyplýva to z pravidelnej hodnotiacej správy EK o Slovensku 2020, ktorú, tak ako aj pre ostatné štáty EÚ, zverejnila Európska komisia.
"Neznamená to však, že sa nič nedeje. Na Slovensku sa prijali viaceré balíčky na podporu podnikateľského prostredia, ale v porovnaní s inými krajinami nejdeme dostatočnej rýchlo," povedala vedúca tímu ekonomických analýz Zastúpenia EK na Slovensku Lívia Vašáková. EK vníma aj politický vplyv v regulačných inštitúciách, ktoré ovplyvňujú kvalitu podnikateľského prostredia. Problémom slovenských podnikov sú tiež nedostatočné inovácie. EK upozornila na veľmi nízke výdavky súkromného sektora, ktorý sa podieľa na výskume a vývoji a inováciách výškou iba 0,45 % hrubého domáceho produktu Slovenska z celkových výdavkov vo výške 0,84 % HDP. Cieľu zvýšiť výdavky na financovanie vedy a výskumu na 1,2 % HDP sa Slovensko priblížilo iba v roku 2015, keď sa dočerpávali eurofondy. Podľa ekonomickej radkyne Zastúpenia EK na Slovensku Ľudmily Majláthovej krajina navyše pomaly čerpá zdroje na výskum a vývoj z nového cyklu eurofondov EÚ. "Slovensko má vyčlenených 2,2 miliardy eur práve na podporu výskumu, vývoja a inovácií a to čerpanie je veľmi nízke," uviedla Majláthová.
Zlá kvalita ovzdušia
V rámci Európskej únie patrí Slovensko medzi štyri krajiny s najhoršou kvalitou ovzdušia. "Hlavným vinníkom je kúrenie. Máme na Slovensku stále okolo 100.000 – 120.000 domácností, ktoré majú staré kotly. Použijú všetko, čo im príde pod ruku - od tuhých palív až po odpad – a toto sú práve tí najväčší znečisťovatelia,"povedala vedúca tímu ekonomických analýz Zastúpenia EK na Slovensku Lívia Vašáková.
Envirorezort v reakcii poukázal na to, že problém so znečistením ovzdušia sa týka viac ako polovice krajín EÚ. "Voči viacerým krajinám sa už vedie súdne konanie. Slovensko sa práve vďaka intenzívnej práci za posledné štyri roky tomuto scenáru zatiaľ vyhlo. Modernizovalo legislatívu, zaviedlo možnosť vyhlásiť nízkoemisné zóny, zvýšilo informovanosť obyvateľov a zavádza prísnejšie emisné limity aj pre stredne veľkých znečisťovateľov," uviedol hovorca Ministerstva životného prostredia (MŽP) Tomáš Ferenčák.
Dodal, že jedným z najaktuálnejších opatrení MŽP v prospech ochrany ovzdušia je kotlová dotácia vo výške 35 miliónov eur. "Tá je určená na výmenu starých kotlov na tuhé palivo v domácnostiach za ekologické zariadenia. Napriek tomu stav nie je ideálny a v rozbehnutých krokoch treba pokračovať," poznamenal.
SR chce znížiť emisie o 20 percent
Vašáková tiež pripomenula, že Slovensko výrazne prekročilo cieľ na zníženie emisií skleníkových plynov a do roku 2030 chce znížiť emisie o 20 percent. "Slovensku sa podarilo výrazne znížiť emisie skleníkových plynov viac, ako predstavoval náš záväzok, čo je veľmi dobrá správa v boji proti zmene klímy," reagoval Ferenčák.
Na margo relatívne nízkej miery recyklácie a, naopak, vysokej miery skládkovania envirorezort poznamenal, že Slovensko sa postupne zbavuje povesti skládkovej veľmoci, no treba v týchto krokoch pokračovať. "MŽP za posledné štyri roky intenzívne nastavuje odpadovú politiku, aby sa odpad na Slovensku oplatilo triediť a recyklovať a čo najmenej ho skončilo na skládkach odpadu. V platnosti je už protiskládkový balíček," objasnil Ferenčák s tým, že balíček nastavil poplatky za skládkovanie tak, aby sa zvýhodnili obce, ktoré poctivo triedia, a nebolo už viac výhodné odpad ukladať na skládky.
Hovorca MŽP pripomenul, že znižovať objem odpadu na skládkach pomohlo aj zavedenie povinnosti pre obce triediť biologicky rozložiteľný odpad. "Výsledkom týchto opatrení je zvýšenie miery recyklácie komunálnych odpadov z 29 percent v roku 2017 na 38 percent v roku 2018. A, naopak, skládkovanie klesá. Kým v roku 2015 skončili na skládkach viac ako dve tretiny komunálnych odpadov, v roku 2018 sa toto číslo znížilo na 54 percent. Aj keď ide o zlepšenie, stále je čo dobiehať," uzavrel.
