Predvolebné sociálne opatrenia za stámilióny schválila vláda

Všetci majú dostávať po 460 eur

Kým suma vianočného príspevku klesala s rastúcou výškou dôchodku, trinásty dôchodok bude Sociálna poisťovňa vyplácať v rovnakej výške pri rovnakom druhu dôchodku. Všetci starobní dôchodcovia by mali dostávať trinásty dôchodok v sume 460 eur, čo je priemerná suma starobnej penzie. Kabinet súčasne schválil návrh, aby sa parlament legislatívnym návrhom zaoberal v skrátenom legislatívnom konaní. Výdavky na vyplácanie trinástych dôchodkov majú v tomto roku dosiahnuť 589 miliónov eur ročne. Po odpočítaní 147 miliónov eur, ktoré sa usporia na zrušených vianočných príspevkoch, tak čisté výdavky na trináste penzie predstavujú 442 miliónov eur.

Poberatelia ostatných druhov dôchodkov by mali dostávať vždy v decembri trinásty dôchodok vo výške, ktorá zodpovedá priemernej sume daného druhu dôchodku. Pri predčasných dôchodcoch má ísť o 433 eur, invalidných penzistoch s mierou postihnutia nad 70 percent 380 eur, invalidných dôchodcoch pri miere postihnutia do 70 percent 209 eur, vdovy majú poberať trinásty dôchodok v sume 263 eur, vdovci 208 eur a poberatelia sirotských dôchodkov 138 eur. Trinásta penzia pre poberateľov sociálnych dôchodkov má dosahovať 255 eur a invalidných dôchodcov z mladosti 281 eur. Nárok na trinástu penziu má mať 1 milión 422-tisíc dôchodcov.

Poberateľ sólo starobného dôchodku má dostať trinásty dôchodok vo výške priemerného starobného dôchodku. "V prípade, ak bude mať poistenec nárok na viacero dôchodkových dávok, vyplatí sa len jeden 13. dôchodok a to ten, ktorého suma je najvyššia," uviedlo ministerstvo práce a sociálnych vecí.

Prídavky dvojnásobne vzrastú na 50 eur

Vláda tiež schválila návrh novely zákona o prídavku na dieťa, podľa ktorého sa mesačný prídavok na dieťa od začiatku budúceho roka zvýši z 24,95 eura na 50 eur. Aj týmto návrhom by sa mal parlament zaoberať v skrátenom legislatívnom konaní.

"Rodiny nemôžu čakať a trpieť tým, akým chaosom môže byť táto krajina poznačená po nasledujúcich parlamentných voľbách," povedal na utorkovej tlačovej besede predseda vlády Peter Pellegrini. Zvýšenie prídavkov na deti si v budúcom roku vyžiada 300 miliónov eur, v roku 2022 to má byť 333 miliónov eur a v roku 2023 už 341 miliónov eur. "Som presvedčený o tom, že štát takéto výdavky zvládnuť musí," zdôraznil v utorok premiér.

Prešlo aj zrušenie diaľničných známok

Vláda schválila aj návrh na zrušenie zákona o diaľničnej známke s účinnosťou od 1. januára 2021. Motoristi s autami do 3,5 tony by tak mali od budúceho roka jazdiť po diaľniciach a rýchlostných cestách bezplatne. Kabinet zároveň odsúhlasil skrátené legislatívne konanie o zrušení diaľničných známok. Oba návrhy, ktoré vláda odobrila s pripomienkami, predložil premiér Peter Pellegrini, obišiel tak ministra dopravy a výstavby Árpáda Érseka, ktorý má uvedenú problematiku v kompetencii.

"Navrhuje sa zrušiť povinnosť úhrady diaľničnej známky za užívanie vymedzených úsekov ciest z dôvodu nedostatočnej diaľničnej siete a zvýšenia disponibilného príjmu obyvateľstva," vyplýva z predkladacej správy k návrhu na zrušenie zákona o diaľničnej známke. Návrh nebol predmetom medzirezortného pripomienkového konania. Predpokladaný negatívny vplyv z dôvodu zrušenia povinnosti úhrady diaľničných známok dosahuje 70 miliónov eur ročne. Po odpadnutí tohto daňového výdavku možno podľa vlády predpokladať pozitívny vplyv na daňové príjmy vo výške 10 miliónov eur.

Zrušenie diaľničných známok pre fyzické a právnické osoby predtým inicioval predseda NR SR a SNS Andrej Danko.

Opatrenia narýchlo môžu Slovensku uškodiť

Postup vlády pri schvaľovaní dvojnásobných prídavkov na deti a trinástych dôchodkov kritizuje Asociácia priemyselných zväzov. "Nikdy sme neboli proti sociálnym opatreniam či úľavám pre ľudí a firmy. Na druhej strane, takto závažné a finančne náročné opatrenia prijaté v skrátenom legislatívnom konaní, bez vyčíslenia dopadov či akejkoľvek analýzy, môžu Slovensku veľmi uškodiť. Naša krajina potrebuje koncepciu a plán, nie nepremyslené opatrenia," povedal generálny sekretár APZ Andrej Lasz. Upozornil na to, že vláda sa odmietla v tomto roku zaoberať návrhmi dôležitých opatrení, ktoré by pomohli firmám aj ich zamestnancom.

"Odôvodnila to tým, že sa nachádzame na konci volebného obdobia a parlament už zasadať nebude. Je preto zarážajúce, že doslova niekoľko dní pred voľbami už nie je problém zvolať rokovanie vlády aj parlamentu," dodal Lasz. Výhrady k postupu vlády má aj Republiková únia zamestnávateľov. "Očakávame, že v zásadných otázkach týkajúcich sa ekonomiky, verejných financií a podnikateľského prostredia sa vláda SR obráti na oficiálnych sociálnych partnerov – členov tripartity," uviedol tajomník RÚZ Martin Hošták.

Chcú mimoriadnu schôdzu

Strana Smer-SD chce iniciovať zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu, na ktorej by poslanci tieto návrhy schválili v skrátenom legislatívnom konaní. Zvolanie schôdze podporia SNS a ĽSNS, proti mimoriadnej schôdzi je Most-Híd. Šéf Mostu-Híd Béla Bugár namietal, že tieto návrhy spôsobia „dieru“ v rozpočte 800 miliónov eur a poukázal na rozhodnutie vlády o obmedzení výdavkov.

Na to, aby bola schôdza uznášaniaschopná sa musí prezentovať aspoň 76 poslancov zo 150. Smer, SNS a ĽSNS majú dohromady 74 poslancov. Ak sa k nim pripočítajú aj hlasy troch nezaradených poslancov Rastislava Holúbka, Petra Marčeka a Martiny Šimkovičovej, ktorí pomerne často hlasujú s vládnymi stranami, tak Smer a SNS pretlačia program schôdze aj bez Mostu-Híd.