Poslanci neprelomili veto prezidentky, pozemkové úpravy neprešli

Poslanci neprelomili veto prezidentky, pozemkové úpravy neprešli

21.1.2020 16:15 | zdroj: TA3 TASR | zdroj foto: SITA/Branislav Bibel

Parlament neprelomil veto prezidentky Zuzany Čaputovej pri novele zákona o pozemkových úpravách, ktorá mala prispieť k odstráneniu rozdrobenosti vlastníctva pozemkov. Novelu, ktorú predložilo do parlamentu ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, tak plénum opätovne neschválilo.

Poslanci neprelomili veto prezidentky, pozemkové úpravy neprešli

Článok bol aktualizovaný:

  • Zdieľať

Parlament neprelomil veto prezidentky Zuzany Čaputovej pri novele zákona o pozemkových úpravách, ktorá mala prispieť k odstráneniu rozdrobenosti vlastníctva pozemkov. Novelu, ktorú predložilo do parlamentu ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, tak plénum opätovne neschválilo.

Vložiť video

Po hlasovaní o novele zákona o pozemkových úpravách predsedajúci schôdze Andrej Danko ukončil 57. schôdzu Národnej rady SR.

Prezidentka mala pochybnosti

Čaputová vetovala novelu s tým, že by mala byť prijatá nanovo, s väčším odstupom a so serióznou odbornou debatou. Bola tiež presvedčená, že by na ňu doplácali predovšetkým malí a strední farmári, tiež mala pochybnosti v súvislosti s princípom právnej ochrany vlastníctva.  "Viaceré novelizačné body schváleného zákona zhoršujú postavenie vlastníkov pozemkov, ktoré by mali byť predmetom pozemkových úprav, a sťažujú im uplatňovanie ich ústavou garantovaných práv v plnom rozsahu. Napríklad jeden novelizačný bod ustanovuje, že ak je v konaní o pozemkových úpravách viac ako 20 účastníkov, tak sa rozhodnutie doručuje vlastníkom dotknutých pozemkov iba verejnou vyhláškou a nie do vlastných rúk, pričom Slovenskému pozemkovému fondu a dotknutej obci alebo vyššiemu územnému celku sa do vlastných rúk doručuje. Ide o zjavné porušenie princípu rovnosti a ochrany slabšej strany," ozrejmila prezidentka.

Dôvody, pre ktoré prezidentka tesne pred Vianocami vetovala novelu zákona o pozemkových úpravách, sú podľa agrorezortu chybné. Konanie prezidentského paláca podľa rezortu ohrozuje realizovanie pozemkových úprav na Slovensku a dlho očakávané vyriešenie neporiadku v pozemkovej držbe. "Tento zákon bol urobený precízne a je výsledkom širokej odbornej diskusie. V odborných kruhoch žiadne pochybnosti nevyvoláva," obhajovala zákon pred hlasovaním ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná.

Viac
k Téme

Matečnú výsledok hlasovania mrzí

Ministerku pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabrielu Matečnú mrzí, že parlament neprelomil veto prezidentky. Na novele zákona o pozemkových úpravách podľa nej pracovalo veľmi veľa profesionálov. Poznamenala, že ak bude mať SNS v budúcnosti možnosť, opätovne predloží tento zákon do parlamentu. Neschválenie tejto právnej úpravy podľa nej môže spôsobiť predĺženie niektorých procesov.

"Tie dôvody, pre ktoré prezidentka vetovala tento zákon, nie sú také, pre ktoré ich vetovať mala," skonštatovala Matečná na tlačovej konferencii po hlasovaní v parlamente. Dodala, že to je aj názor odborných inštitúcií. Tým, že sa neprijala novela zákona, sa podľa jej slov možno predĺžia niektoré procesy. "Zákon sme robili preto, aby sme niektoré procedurálne procesy skrátili. To znamená materiál, ktorý sme dali na vládu, že pozemkové úpravy budú trvať pri tomto tempe a pri týchto procesoch 30 rokov, tak predpokladám, že budú trvať dlhšie, pretože sme nestanovili tento zákon," dodala.

Novela bola podľa nej vyvážená. Argumenty opozičných poslancov o nadraďovaní užívateľského práva nad vlastníckym boli podľa nej nepravdivé. "Už raz Ústavný súd rozhodol o tom, že vlastník v celom tom procese pozemkových úprav sa môže a má domôcť týchto svojich vlastníckych práv. Vôbec sme to právo neobmedzili," zdôraznila. Priblížila, že neschválenie sa dotkne nielen vlastníkov, ale aj užívateľov, miest a obcí a tiež samotného štátu. Novelou podľa Matečnej chceli zároveň vyrovnať pozemky pod stavbami a cestami, ktoré patria pod obce či vyššie územné celky. Proces vykonávania pozemkových úprav sa podľa nej rieši cez štátny rozpočet, ale aj cez Program rozvoja vidieka.

Viac
k Téme

Do zákona vraj vniesli politiku

Podľa poslanca SNS Juraja Soboňu sa do tohto zákona vniesla politika. Po procese ROEP (register obnovenej evidencie pozemkov) malo podľa jeho slov nastať očakávané zlučovanie pozemkov, komasácie. "Čo by určite uľahčilo obciam rozvoj, uľahčilo by to malým farmárom rozvoj," podotkol. Zároveň však poznamenal, že nejde o tragédiu a pôjde sa v "starom režime".

Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho dodal, že komplexné pozemkové úpravy nie sú pre poľnohospodárov a potravinárov len o komasácii, sceľovaní pôdy, ale aj o životnom prostredí. Teda o tom, ako krajina bude v budúcnosti vyzerať.

Aj predseda NR SR a SNS Andrej Danko skonštatoval, že ho mrzí, že návrh zákona neprešiel. "Je mi ľúto, že nebolo dostatočné množstvo hlasov na to, aby sme to veto prelomili," uviedol. Súčasne ozrejmil, že pre technickú chybu systém vykázal, že za návrh nehlasoval. "Ja mám novú náhradnú kartu, takže sa ospravedlňujem, aj som to dal do záznamu," vysvetlil s tým, že ani tak by nebol dostatok hlasov na prelomenie veta prezidentky.