Brusel spúšťa voči Poľsku článok 7, vraj nastal čas konať

Európska komisia sa rozhodla aktivovať článok 7 Lisabonskej zmluvy, ktorý by mohol viesť k sankciám Európskej únie proti Poľsku. Dôvodom má byť vážne oslabovanie demokracie v krajine. Média tento krok označujú za "jadrovú zbraň" medzi sankciami.

Vyzvali na spustenie právneho konania

Politická skupina liberálov a demokratov v Európskom parlamente v utorok vyzvala Európsku komisiu, aby v rámci zasadnutia kolégia komisárov spustila právne konanie proti Poľsku. Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker túto možnosť pripustil počas summitu EÚ, keď upozornil, že eurokomisia rozhodne v stredu o prípadnom otvorení konania voči Poľsku podľa článku č. 7 európskych zmlúv. Dôvodom sú obavy z vážneho porušenia princípov právneho štátu v tejto krajine.

Európsky parlament už v novembri prijal uznesenie, v ktorom žiadal, aby sa aktivoval článok 7, lebo poľská vláda pod taktovkou strany Právo a spravodlivosť pokračuje v spochybňovaní zásad právneho štátu a nezávislosti súdnictva.      "Demokracia v Poľsku bola rozložená, teraz nastal čas konať. EÚ sa musí postaviť proti vláde PiS, ktorá koná úplne v rozpore s hodnotami Európskej únie a spochybňuje zásady právneho štátu," upozornil koordinátor EP pre brexit Guy Verhofstadt.

Dodal, že nejde o rozhodnutie proti občanom Poľska, ktorí si zaslúžia lepší prístup svojej vlády. Postup podľa článku 7 by bol podľa jeho slov "smutným dňom" pre väčšinu poľských občanov, ktorí podporujú členstvo v EÚ, ale "nevyhnutný krok" k tomu, aby EÚ zostala zakotvená na základoch práva a právneho poriadku.

Komisia mala povinnosť konať

Podľa podpredsedníčky ALDE Sophie In 't Veldovej si Poľsko veľmi dobre uvedomovalo demokratické zásady a prísne požiadavky na dodržiavanie zásad právneho štátu, keď sa pripojilo k Únii v roku 2004.

"Politická kontrola súdnictva v jednom členskom štáte ovplyvňuje fungovanie EÚ ako celku. Nielen spolupráca v oblasti bezpečnosti a presadzovania práva, ale aj vnútorný trh. Obrovské davy v uliciach poľských miest dokazujú, že poľskí občania chcú dodržiavať vládu zákona. Komisia má povinnosť konať teraz a chrániť integritu EÚ a práva občanov EÚ," vyhlásila europoslankyňa. Podľa nej aj situácia v Poľsku dokazuje, že EÚ by mala zaviesť mechanizmus trvalého monitorovania demokracie, právneho štátu a základných práv vo všetkých členských štátoch. Europarlament to navrhol už v roku 2016.

Článok č. 7, ktorý Európska únia doteraz nepoužila v prípade žiadnej z členských krajín, je považovaný za extrémne tvrdý postih. Samotné konanie je podľa predpisov EÚ rozdelené do niekoľkých fáz. Po tom, ako EK iniciovala predmetné konanie, mu musí dať zelenú 80 percent členských štátov, teda štyri pätiny z nich.

Poland is as devoted to the rule of law as the rest of the EU. Current judiciary reform is deeply needed. The dialogue between the Commission and Warsaw needs to be both open and honest. I believe that Poland’s sovereignty and the idea of United Europe can be reconciled.

— Mateusz Morawiecki (@MorawieckiM) December 20, 2017

Kritizovaná reforma súdnictva

Poľsko trvá na právnom štáte rovnako ako Európska únia, uviedol v prvej reakcii na iniciovanie konania voči Varšave podľa článku č.7 Európskou komisiou poľský premiér Mateusz Morawiecki. Bruselom kritizovanú reformu súdnictva označil Morawiecki na jednej zo sociálnych sietí za nevyhnutnú pre Poľsko a dodal, že v dialógu medzi Varšavou a Európskou komisiou je potrebná "otvorenosť a čestnosť".

Poľský premiér podľa vlastných slov dúfa, že suverenita jeho krajiny je zlučiteľná s ideou jednotnej Európy. Hovorca poľskej vlády následne potvrdil, že Morawiecki bude 9. januára rokovať v Bruseli s predsedom EK Jeanom-Claudeom Junckerom. Aj poľský rezort zahraničných vecí v komuniké zdôraznil, že Varšava je kedykoľvek pripravená na dialóg s EK, čo nový premiér potvrdil aj na nedávnom summite, kde sa to stretlo s pozitívnou reakciou.

Zodpovednosť ponesie Komisia

Podľa názoru Krzysztofa Szczerského, šéfa kabinetu poľského prezidenta Andrzeja Dudu, sa EK "prakticky rozhodla jednostranne ukončiť súčasnú fázu dialógu, na pokračovanie ktorého bola poľská vláda pripravená". Szczerski súčasne pripomenul, že proces schvaľovania dvoch kritizovaných justičných zákonov sa v Poľsku ešte neskončil, veď prezident ich ešte nepodpísal. Zodpovednosť za "vecné zdôvodnenie, ako aj dlhodobé dôsledky"stredajšieho rozhodnutia ponesie podľa šéfa kabinetu poľského prezidenta EK.

Predseda Európskej rady, bývalý poľský premiér Donald Tusk počas návštevy Krakova v reakcii v stredu vyhlásil, že rozhodnutie EK je dôsledkom faktu, že sa poľská vládna strana Právo a spravodlivosť disponujúca parlamentnou väčšinou "povyšuje nad právo". Tento prístup v praxi ukončuje nezávislosť súdov, poznamenal Tusk vyjadriac nádej, že poľská vláda nebude za každú cenu hľadať konflikt tam, kde jednoducho nemá pravdu. Súčasne ubezpečil, že osobne urobí maximum pre to, aby Poľsko nepocítilo sankcie.

Prezident zákony podpísal

Poľský prezident Andrzej Duda podpísal dva zákony, ktoré sú súčasťou kontroverzne vnímanej reformy súdnictva. Tá iba o niekoľko hodín skôr viedla Európsku komisiu k iniciovaniu konania voči Poľsku podľa článku č. 7. Podľa pozorovateľov poľské zákony o najvyššom súde a sudcovskej rade posilnia vplyv vládnych politikov na personálne obsadenie justičných orgánov.

Samotný prezident po signovaní zákonov poukázal na prax vo viacerých iných štátoch, hovoriac tak o krajinách európskych, ako aj o Spojených štátoch, kde má exekutíva vplyv na výber sudcov. Námestník ministra spravodlivosti Michal Wojcik rozhodnutie hlavy štátu už skôr privítal slovami, že oba zákony obsahujú množstvo prvkov z pôvodných, prezidentom v júli vetovaných legislatívnych noriem.

Devastácia kreditu Poľska

Senátor opozičnej Občianskej platformy Bogdan Klich v reakcii vyhlásil, že na najmenej šiestich miestach týchto zákonov ide o porušenie platnej poľskej ústavy. Prezident podľa neho zišiel z cesty, na ktorú, ako sa zdalo, vstúpil v júli, pričom rezignoval na úlohu garanta ústavnosti.

Predseda Európskej rady, bývalý poľský premiér Donald Tusk, ktorého rozhodnutie Európskej komisie zastihlo v Krakove, hovoril o tom, že je potrebné ukončiť devastáciu kreditu Poľskej republiky. Niektorí sa domnievajú, že ide o výsledok nekompetentnosti, omylov alebo zanedbania povinností. To by ešte nebolo to najhoršie, tvrdí najvyšší predstaviteľ Európskej únie. Tusk sa totiž obáva, že ide o vedomé postavenie Poľska minimálne proti alebo dokonca mimo Európsku úniu.

Donald Tusk adresoval podľa vlastných slov poľskému prezidentovi Andrzejovi Dudovi list, v ktorom ho požiadal o urgentné stretnutie pre vážnu politickú krízu v Poľsku a jej hroziace dôsledky pre medzinárodné postavenie krajiny. "Ani hlboké názorové rozdiely nás nezbavujú povinností spolupracovať v záujme blaha a bezpečnosti našej vlasti," hovorí sa vo vyhlásení Donalda Tuska, o ktorom informovalo internetové vydanie denníka Gazeta Wyborcza.