Spor okolo moratória na prieskumy sa môže skončiť aj nečakane

Spor okolo moratória na prieskumy sa môže skončiť aj nečakane

8.11.2019 10:11 | zdroj: TA3 SITA | zdroj foto: TASR/Henrich Mišovič

Predĺženie moratória na prieskumy verejnej mienky až na 50 dní ho môže paradoxne vyradiť z hry úplne. Uviedol to Šéf Katedry ústavného práva Právnickej fakulty UK Marián Giba. Návrh novely volebného zákona v stredu 6. novembra vrátila prezidentka Zuzana Čaputová naspäť do NR SR.

Spor okolo moratória na prieskumy sa môže skončiť aj nečakane
  • Zdieľať

Predĺženie moratória na prieskumy verejnej mienky až na 50 dní ho môže paradoxne vyradiť z hry úplne. Uviedol to Šéf Katedry ústavného práva Právnickej fakulty UK Marián Giba. Návrh novely volebného zákona v stredu 6. novembra vrátila prezidentka Zuzana Čaputová naspäť do NR SR.

Parlament bude o vrátenej novele, ktorá chcela zaviesť 50-dňový zákaz zverejňovania prieskumov pred voľbami, rokovať na najbližšej schôdzi. Tá je na programe na prelome novembra a decembra. Posúvanie moratória ostro kritizovali opozičné strany, politológovia či mimovládne organizácie.

Otázka 14-dňového moratória

V prípade opakovaného schválenia Čaputová avizovala, že podá podnet na Ústavný súd SR. Košická inštitúcia by o prípadnom pozastavení účinnosti novely rozhodovala prakticky ihneď po doručení podnetu. Súd musí totiž ešte pred samotným rozhodovaním vo veci zvážiť, či podnet prijme alebo nie. Návrh novely, ktorý predĺžil moratórium na zverejňovanie prieskumov zo 14 na 50 dní, odhlasovali v NR SR ešte 28. októbra strany Smer-SD, SNS a ĽSNS. Na jeho opätovné schválenia bude potrebná nadpolovičná väčšina hlasov poslancov.

„Ak by sa stalo, že ústavný súd pozastaví účinnosť tejto úpravy, tak nemusí byť ani 14-dňové moratórium, pretože to by už bolo medzičasom zrušené. Záviselo by od uváženia ústavného súdu, či by sa obnovila platnosť predchádzajúcej úpravy, alebo nie,“ povedal Giba.

V súčasnosti platná legislatíva hovorí o 14-dňovom moratóriu. Ak by teda Ústavný súd SR rozhodol o dočasnom pozastavení účinnosti novely, ktorá ho predĺži na 50 dní, podľa nového zákona o ústavnom súde účinného od roku 2018 by mohol sám rozhodnúť, čo ďalej.

Viac
k Téme

Ústavný súd má viacero možností

Najbližšie parlamentné voľby vo februári 2020 by tak mohli byť teoreticky bez akýchkoľvek obmedzení na prieskumy verejnej mienky. Účinnosť novely môže byť pozastavená ústavným súdom až do právoplatného rozhodnutia vo veci alebo do jeho zrušenia. Podľa odborníka na ústavné právo prichádza do úvahy viacero možností.

„Návrh na ústavný súd na preskúmanie ústavnosti zákona sa dá podať, až keď je platný, teda uverejnený v zbierke zákonov. V takom prípade môže oprávnená osoba požiadať v rámci podnetu na posúdenie ústavnosti aj o pozastavenie účinnosti. O pozastavení účinnosti môže ústavný súd rozhodnúť aj sám, bez návrhu. Ak rozhodne kladne, tak bude zákon iba formálne platný, ale nebude sa dať podľa neho postupovať,“ doplnil Giba. V praxi podľa odborníka o pozastavení účinnosti zákona rozhoduje ústavný súd vtedy, keď prijme návrh na ďalšie konanie. Pozastavenie účinnosti si rovnako ako v prípade posudzovania ústavnosti konkrétneho zákona vyžaduje plenárne rozhodnutie.

Parlament bude o vrátenej novele rokovať na najbližšej schôdzi, ktorá je na programe na prelome novembra a decembra. Posúvanie moratória ostro kritizovali opozičné strany, politológovia či mimovládne organizácie. Pokiaľ zmeny vstúpia do platnosti, Slovensko sa zaradí medzi najhoršie demokratické krajiny z tohto pohľadu. Za novelu zákona nehlasovali napríklad poslanci koaličnej strany Most-Híd. Novelu kritizoval aj premiér Peter Pellegrini.

Viac
k Téme