Podľa Čaputovej by deň vzniku ČSR mohol byť štátnym sviatkom

Podľa Čaputovej by deň vzniku ČSR mohol byť štátnym sviatkom

28.10.2019 10:49 | zdroj: TA3 SITA | zdroj foto: SITA/Branislav Bibel

Podľa prezidentky Zuzany Čaputovej je to legitímna úvaha, aby bol 28. október, deň vzniku Československa, štátnym sviatkom. Povedala to na brífingu po slávnostnom kladení vencov pri soche M. R. Štefánika v hlavnom meste. Zdôraznila, že bez vzniku ČSR nemuselo samostatné Slovensku nikdy vzniknúť. Ocenila tiež, že bolo pokrokovým demokratickým štátom, kde mali ženy volebné právo.

Podľa Čaputovej by deň vzniku ČSR mohol byť štátnym sviatkom

Článok bol aktualizovaný:

  • Zdieľať

Podľa prezidentky Zuzany Čaputovej je to legitímna úvaha, aby bol 28. október, deň vzniku Československa, štátnym sviatkom. Povedala to na brífingu po slávnostnom kladení vencov pri soche M. R. Štefánika v hlavnom meste. Zdôraznila, že bez vzniku ČSR nemuselo samostatné Slovensku nikdy vzniknúť. Ocenila tiež, že bolo pokrokovým demokratickým štátom, kde mali ženy volebné právo.

Vložiť video

„Je to vhodné úvahy a je to legitímna úvaha. Bez tohoto dátumu by sme zrejme dnes netvorili ani samostatný štátny útvar, takže je to jeden z najvýznamnejších dní, ktorý si treba pamätať a pripomínať možno aj týmto spôsobom,” povedala prezidentka na margo otázky, či by 28. október nemal byť štátnym sviatkom.

Spomienka na 101. výročie od vzniku prvej Československej republiky na námestí M. R. Štefánika v Bratislave (Zdroj: SITA/Branislav Bibel)

Ako dodala, v histórii je to unikát, že dva blízke národy sa rozhodli vytvoriť celok, ktorý mal byť pilierom budúcej Európy. „Je nepochybné, že vďaka tomu sa zvýšila životná úroveň a sociálno-ekonomická situácia," povedala Čaputová. Zdôraznila pritom, že už v tej dobe bolo Československo pokrokovým štátom, kde mali ženy volebné právo. Podľa nej je stále vo vrcholovej politike málo žien a dúfa, že aj jej zvolenie bude ženy motivovať, aby sa viac zapájali do verejného diania.

Prezidentka sa vyjadrila aj k aktuálnej situácii v justícii. „Posledné dianie vnímam pozitívne. Jednak kroky, ktoré znamenali disciplinárne návrhy, ktoré umožnili prerušenie výkonu funkcie sudcu, ale zároveň vnímam veľmi pozitívne aj hlasy zvnútra justície aj od sudcov, aj od prokurátorov. Ozývajú su sudcovia menších okresných súdov, sudcovia najvyššieho súdu, zasadá komisia súdnej rady, ozýva sa rada prokurátorov a etická komisia prokuratúry a to je presne súčasť ozdravného procesu, ktorý, verím, bude dokonaný,” povedala.

Podpredsedu parlamentu Martina Glváča na odchod z funkcie priamo prezidentka nevyzvala. Podľa vlastných slov očakáva, že on sám zaujme k tejto veci postoj.

Viac
k Téme

TOP videá