Glváč: O osude tankov rozhodnú ekonomické ukazovatele

TASR
24.4.2012 14:17

O ďalšom osude slovenského tankového vojska, s ktorým predchádzajúce vedenie rezortu obrany už nepočítalo, by mali nakoniec rozhodnúť ekonomické ukazovatele jeho prevádzky a využiteľnosti.

Glváč: O osude tankov rozhodnú ekonomické ukazovatele
SITA

"Na rozhodnutie treba jednoduché ekonomické spočítanie náročnosti. Za cenu drahého prevádzkovania by som nebol, ale pokiaľ preváži to, že armáda ich potrebuje, aby zabezpečila svoje úlohy, tak určite by sme ich zachovali," povedal pre TASR minister obrany Martin Glváč (Smer-SD).

Definitívne stanovisko k tankom šéf silového rezortu zatiaľ nezaujal. S rušením tankového vojska pritom počítali jeho predchodcovia Jaroslav Baška (Smer-SD) aj Ľubomír Galko (SaS). Bývalý minister za sociálnych demokratov túto možnosť pripúšťal v Modeli 2020, ktorý sa nakoniec nerealizoval pre zmenu vlády po voľbách v roku 2010. Podpredseda SaS Galko naplánoval zrušenie tankového vojska k 1. januáru 2012. Argumentoval tým, že Slovensko nemá reálne kde takúto techniku nasadiť. Po tom, ako vláde nebola vyslovená dôvera v Národnej rade SR, sa však od plnenia tohto zámeru upustilo.

Galkovo rozhodnutie vychádzalo zo Strategického hodnotenia obrany, na základe ktorého mal byť vypracovaný model Bielej knihy obrany SR. Glváč chce novú stratégiu pripraviť čo najskôr, aby sa mohlo prejsť od zámerov k ich reálnemu napĺňaniu. "Ja viem, že vojaci chcú všetko - najradšej by mali nové lietadlá, letiská, veľa brigád, veľa vojakov aj misií, ale nejde to. Ja by som si chcel stanoviť reálne ciele, aby sme sa už nemuseli pozerať na staré UAZ-y," poznamenal Glváč. Šéf rezortu obrany by chcel prvé rokovania ukončiť v priebehu mesiaca a pripraviť aspoň strednodobý plán nákupu a obnovy techniky.

On i premiér Robert Fico (Smer-SD) už avizovali, že na zásadnú modernizáciu vojenskej techniky v najbližšom období zrejme nebudú financie. Glváč chce nedostačujúce peniaze hľadať vnútorným šetrením, ale napríklad aj lepším čerpaním eurofondov. Európske financie by sa podľa neho dali využívať napríklad na vzdelávanie príslušníkov ozbrojených síl, oblasť environmentalistiky alebo starostlivosť o nehnuteľný majetok. "Každé euro, ktoré dostaneme do rezortu z iných zdrojov ako zo štátneho rozpočtu, má cenu zlata," uzavrel.

zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok