Pätina mladých vlani nerobila nič. Nepracovala ani neštudovala

Máme nelichotivú priečku

Najviac, a to až takmer 29 % mladých neštudujúcich a nepracujúcich v tomto veku má Taliansko, nasledujú Grécko (27 %), a Bulharsko a Rumunsko (obe zhodne na úrovni 21 %). Vo veku 20 až 34 rokov neštuduje ani nepracuje jeden zo šiestich Európanov. To predstavuje až 15 miliónov mladých ľudí. Slovensko je v tomto smere podľa analytičky nelichotivo na popredných priečkach v rámci 28 krajín Európskej únie, vlani skončilo na piatej pozícii.

"Počet ľudí, ktorí sa v tejto vekovej kategórii vzdelávajú alebo pracujú, sa naprieč európskymi krajinami značne líši. Napríklad najmenej nevzdelávajúcich sa a nepracujúcich majú Švédi (8 %), nasleduje Holandsko (8,4 %), Luxembursko (9,9 %) a Malta (10,1 %)," tvrdí Buchláková. V európskom meradle je podľa nej viac žien, ktoré neštudujú a nepracujú vo veku 20 až 34 rokov, a to až 20,9 %, u mužov to je 12,2 %.

Dievčatá sú na tom horšie

Slovensko má pritom jeden z najnižších podielov mladých vo veku 16 až 29 rokov, ktorí sú ohrození chudobou či sociálnym vylúčením. Zo susedných krajín sa pred nami ocitla len Česká republika, ktorá má v tejto skupine 12,1 % mladých, čo je takmer o päť percentuálnych bodov menej ako na Slovensku.

"V tejto štatistike na rozdiel od podielu mladých žien a mužov v mama hoteli neslávne vyhrávajú dievčatá nad chlapcami, ktoré sú častejšie ohrozené chudobou či sociálnym vylúčením. Dotvára to nelichotivé prvenstvo Slovenska v rámci rovnosti mužov a žien, ktoré sú na tom horšie napríklad v získavaní práce či sú menej platovo ohodnotené ako muži," uviedla Buchláková. Celkovo bolo mladých vo veku 16 až 19 rokov ohrozených chudobou či sociálnym vylúčením v rámci krajín EÚ v minulom roku približne tretina, čo predstavuje takmer 22 miliónov mladých ľudí.