Daňovníci začínajú dostávať priateľské upozornenia od finančnej správy
Finančná správa spúšťa nový nástroj, takzvaný Soft-warning. Ide o priateľské informatívne upozornenia. Posielať ich budú všetkým subjektom, ktoré s finančnou správou komunikujú elektronicky.
Upozornenia budú posielať elektronicky
Niektorí daňovníci môžu už v najbližších dňoch očakávať elektronickú poštu z finančnej správy. Tá sa totiž chystá daňové subjekty informovať o určitých nezrovnalostiach v ich daňových záležitostiach, ktoré boli zistené analytickými systémami daniarov. Tieto oznámenia budú mať formu priateľského oznámenia, tzv. softwarningu a nebudú znamenať začiatok daňového konania. Ich úlohou je podľa prezidenta finančnej správy Františka Imreczeho predovšetkým upozorniť daňovníkov na nezrovnalosti a umožniť im vykonať samonápravu, čo vedie k nižším sankciám, ako keby daniari vykonávali daňové kontroly, alebo by museli pristupovať k daňovým exekúciám.
Vôbec prvé softwarningy bude finančná správa rozosielať už v piatok 24. novembra 530 subjektom, u ktorých boli zistené nezrovnalosti medzi podanými kontrolnými výkazmi na dani z pridanej hodnoty a samotnými daňovými priznaniami. Budú sa týkať mesačných daňových priznaní za september 2017 a štvrťročných priznaní za tretí štvrťrok. Finančná správa ich bude posielať výhradne elektronicky, preto bude takto upozorňovať iba subjekty, ktoré majú aktívnu elektronickú komunikáciu s daniarmi. Upozornenie si tak nájdu vo svojich elektronických schránkach na portáli finančnej správy.
Daňovníci sa dozvedia o preplatkoch aj nedoplatkoch
Do budúcna by pritom mali pribúdať ďalšie prípady, v ktorých bude finančná správa daňovníkov o nezrovnalostiach informovať. Už 4. decembra by malo dostať softwarming ďalších 660 firiem, u ktorých sa zistili nezrovnalosti vyplývajúce z previazanosti dane z pridanej hodnoty a priznanou daňou z príjmu právnických osôb. Tieto upozornenia sa budú týkať nálezov na dani z pridanej hodnoty za rok 2013 až 2016.
V ďalších mesiacoch by mali nasledovať ďalšie typy upozornení tak v daňovej, ako aj colnej oblasti. Podľa Imreczeho má totiž daňová správa vytypovaných do 50 prípadov, kedy sa dá takáto forma informovania daňovníkov využiť. V budúcnosti by sa tak daňovníci mali takouto formou dozvedieť aj to, že majú daňový preplatok či nedoplatok. Touto formou by však mali chodiť napríklad aj výzvy na predloženie účtovníctva subjektom, ktoré sa objavili napríklad na známych Panama Papers, alebo sa potvrdia na aktuálnych Paradise Papers. Určite však podľa prezidenta finančnej správy nebudú informovať napríklad o daňových preplatkoch subjekty, ktoré vyhodnotí index daňovej spoľahlivosti ako nespoľahlivé daňové subjekty.
Zaslaním oznámenia sa neštartuje daňové konanie
Finančná správa si od tejto novinky sľubuje, že upozornené subjekty pristúpia k samonáprave, čo povedie k nižším sankciám, vyhnú sa tak daňovým kontrolám či daňovým exekúciám, čím sa zase ušetria kapacity daniarov. Dôležité však je, že zaslaním oznámenia sa neštartuje, ani neavizuje budúce spustenie daňového konania, je tak na daňovníkovi, či výzvu akceptuje a nezrovnalosti napraví alebo nie. Nebude ani žiadna konkrétna lehota na nápravu takýchto zistení. Finančná správa však bude sledovať, či tieto subjekty napríklad pri nasledujúcich termínoch podávania daňových priznaní podajú aj opravné daňové priznanie, alebo na upozornenie nezareagujú. V takom prípade daniari pristúpia k štandardným daňovým konaniam ako doteraz. Teda k daňovým kontrolám, exekúciám a podobne.
Daňoví poradcovia zavedenie softwarningu vítajú. Ako dodal Miroslav Marcinčin zo Slovenskej komory daňových poradcov, závisieť však bude od zvolenej metodiky a kľúča, v ktorých prípadoch budú upozornenia daňovníkom zasielané. Pri súčasnom nastavení daňového systému totiž podľa neho môžu napríklad nastať aj prípady, kedy vzniknú medzi kontrolným výkazom a daňovým priznaním rozdiely aj v zmysle platných zákonov a pokynov. Môže sa teda stať, že daňovník dostane upozornenie, aj keď sú jeho daňové priznania vyplnené správne.
„Aby neboli daňovníci zbytočne zneistení a zaťažení administratívou, je dôležité, aby k takýmto situáciám dochádzalo čo najmenej. To zároveň zabezpečí, že daňovníci po čase nestratia dôveru v takéto oznámenia a budú vedieť, že v prípade, ak im je doručené je vysoká pravdepodobnosť, že naozaj pochybili,“ tvrdí Marcinčin. Vo všeobecnosti však podľa neho možno konštatovať, že je dôležité, aby daňové subjekty dostávali od finančnej správy spätnú väzbu čo najrýchlejšie a najjednoduchšie. „Do budúcnosti očakávame, že finančná správa bude čoraz viac elektronicky komunikovať a automatizovať ďalšie procesy,“ dodal.