Existuje viac druhov samoty, nemusí byť vždy negatívna
Niektorí ľudia pokojne žijú sami. Sú však aj takí, čo sa cítia opustení, hneď ako ich partner odíde z bytu. Samota má mnoho podôb a môžeme ju cítiť aj uprostred hlučnej spoločnosti, píše taliansky denník La Repubblica.
Samota v zlomových obdobiach
Samotou môžeme trpieť v osemdesiatke, po dvadsiatke aj v päťdesiatke. Často na nás najviac dolieha práve v kľúčových obdobiach života. "Samota je nevyhnutnou a často bolestivou dimenziou života. Môže však byť aj momentom pre vnútorný rast a prehodnocovanie. Vysporiadať sa s ňou môžeme vďaka vnútornej sebaobrane," hovorí psychiater a psychoterapeut Francesco Cro, riaditeľ operatívnej jednotky Duševné zdravie Toskánskej univerzity vo Viterbe.
Obdobia prežívania osamotenosti zodpovedajú podľa psychiatra aj fázam existenčného prechodu, sú obdobím, keď sa cítime zraniteľnejší. Počas detstva by však nemal byť žiadny priestor pre samotu. Každé dieťa má mať právo na lásku a pozornosť. Na rozdiel od toho, čo sa občas zdá, sú najrizikovejšou skupinou mladí ľudia, rovnako ako seniori. Samota v týchto prípadoch nemusí byť reálna, vzniká z problému nájsť svoje miesto na svete.
Riešenia a odborná pomoc
Na prahu tridsiatky by mal začať dospelý život, sny a plány by sa mali konkretizovať. "Je to čas, keď si budujeme svoju budúcnosť a je ťažké v tom uspieť. Pre tých, ktorí nemajú pevný základ v práci a v citovom živote, je to zdrojom hlbokej úzkosti," hovorí Cro. Okolo päťdesiatky človek bilancuje prvú časť života a pripravuje sa na fázu, keď budú klesať jeho fyzické schopnosti.
Starí ľudia postupne prichádzajú o citový život. Nie vždy majú to šťastie, že sú obklopení rodinnými príslušníkmi, ktorí pre nich chcú to najlepšie. Vysoký vek však môže byť aj obdobím pokoja, ak je životná bilancia pozitívna. Samotu zhoršujú choroby, strata pohyblivosti či horšia pamäť. Keď sa samota stáva trápením, je dôležité požiadať o pomoc odborníkov. Riešením môžu byť sociálne služby, kontakt s blízkymi alebo rôzne centrá.
Priestor pre sebareflexiu
Prežívanie samoty však nemusí byť nutne negatívne. Umožňuje nám sebareflexiu a môže pomôcť v novom začiatku. Pre naše zdravie je zásadné mať okolo seba sieť ľudí, ktorí sú nám naklonení. Ten, kto si vytvoril pevné vzťahy s blízkymi a je si istý citovými väzbami, môže ľahšie čeliť samote. "V živote nás poznamenávajú najmä skúsenosti z obdobia formovania. Ak sme mali rodičov, ktorí sa o nás starali, nesieme si v sebe ich upokojujúci obraz. Ak sme vyrástli bez emotívnej vrelosti, máme vždy potrebu opierať sa o niekoho alebo o niečo, a to môže byť alkohol alebo lieky," varuje psychiater.
Existuje vzťah medzi samotou a múdrosťou zahŕňajúci ovládanie emócií, empatiu, súcit, zmysel pre spravodlivosť a schopnosť rýchlo a účinne sa rozhodovať, ak je to potrebné. Tým, že sa správame múdro, sa do istej miery môžeme chrániť pred samotou. Takáto múdrosť zahŕňa dimenzie, ktoré nie sú spojené s bohatstvom či s majetkom, ale skôr so súcitom a pochopením ostatných. Tajomstvo šťastia môže spočívať práve v tom, že udržiavame emotívnu súhru s osobami, ktoré nás obklopujú.
