Pre dotácie chcú odvolať Lubyovú. Útok na odborný systém, reaguje MŠ

TA3 TASR
17.1.2019 14:50

OĽaNO začína zbierať podpisy poslancov s cieľom iniciovať mimoriadnu schôdzu NR SR s jediným bodom, ktorým je vyslovenie nedôvery ministerke školstva Martine Lubyovej. Dôvodom sú "škandalózne" dotácie v rezorte. Zaútočili na nezávislý a odborný systém hodnotenia výskumu a vývoja, reaguje rezort.

Pre dotácie chcú odvolať Lubyovú. Útok na odborný systém, reaguje MŠ
SITA/Branislav Bibel

Dva nové prípady

Hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti a predsedníčka poslaneckého klubu OĽaNO Veronika Remišová v mene svojich politických cieľov podľa ministerstva školstva bezprecedentným spôsobom zaútočili na nezávislý, odborný systém hodnotenia výskumu a vývoja, ako aj na samotných riešiteľov projektov a odborných hodnotiteľov.

Rezort školstva tak reaguje na tlačovú besedu opozičnej poslankyne Remišovej, na ktorej upozornila na dva nové prípady škandalózne pridelených stimulov pre výskum a vývoj. „Ministerka školstva dala spoločnosti Neuropower dotáciu 1,2 milióna eur, pričom podľa zmluvy samotná spoločnosť nedá do projektu z vlastných peňazí ani cent. Firma vznikla v roku 2016, informácie z účtovníctva sú zatiaľ dostupné iba za rok 2017, keď nemala žiadny majetok ani zamestnancov, nemala vôbec nič, iba nejaké peniaze v hotovosti,“ upozornila Remišová. V druhom prípade opozičná poslankyňa spomenula spoločnosť NaviDate, ktorej rezort školstva pridelil dotáciu 770-tisíc eur na projekt Pasívny optoelektronický vyhľadávací systém. Podľa zistení Remišovej firma sídli podobne ako ďalšie podporené spoločnosti v rodinnom dome majiteľa, ktorý je chirurgom.

Zastrašovanie a demotivovanie odborníkov

Podľa ministerstva školstva je smutné, že podobné útoky zastrašujú a demotivujú odborníkov, ktorí by mohli hodnotiť vedecké projekty na Slovensku. „Všetci, ktorí sa takýmto útokom venujú, by si mali uvedomiť, že to môže mať vážne následky pre čerpanie prostriedkov na vedu a výskum pre celé Slovensko. Pri takomto škandalizovaní a politizovaní odborných aktivít sa ľudia boja nielen hodnotiť, ale aj podávať projekty. Ministerstvo potom nemá možnosť zvyšovať čerpanie prostriedkov," tvrdí ministerstvo školstva vo svojom stanovisku. Rezort školstva nechápe logiku celej tlačovej besedy, pretože tvrdenie poslankyne Remišovej, že: „dotácie musia ísť firmám, ktoré na svoju prácu musia potrebovať výskum a vývoj“, vôbec neodporuje tomu, ako boli prostriedky rozdelené. K obvineniam poslankyne sa budú vyjadrovať jednotlivé napadnuté firmy. Ministerka školstva Martina Lubyová je pripravená na odbornú verejnú diskusiu s poslankyňou Remišovou.

V pondelok poslanec za stranu Sloboda a Solidarita a tímlíder strany pre školstvo Branislav Gröhling upozornil, že niektoré projekty, ktoré získali financie zo stimulov pre výskum a vývoj majú rovnaké hodnotenia od rôznych hodnotiteľov. „Viaceré hodnotenia pôsobia podozrivo a neodborne. Na projekt za 1,3 milióna eur sú dva nezávislé posudky od dvoch rôznych ľudí od slova do slova okopírované a iba preložené z češtiny do slovenčiny," vysvetlil Gröhling. Podľa neho v inej firme, ktorá má robiť výskum za 1,3 milióna eur, dal hodnotiteľ plný počet bodov za finančné náklady. „V posudku však hodnotiteľ priznáva, že nepozná náklady projektu ani technológie, ale verí, že tieto požiadavky sú primerané. Odborný hodnotiteľ nemôže povedať, že síce nerozumie tomu, čo hodnotí, ale napriek tomu dáva plný počet bodov. Hodnotiteľ má požiadavky odborne zhodnotiť a nie povedať, že im verí," uviedol opozičný poslanec a dodal, že dokonca dva posudky jedného projektu majú identický počet bodov v každej posudzovanej podkategórii a zhodné sú aj niektoré odseky posudkov. Gröhling upozornil aj na firmu zo zbrojárskeho priemyslu, ktorá získala pol milióna eur a chce sa venovať výskumu srdcovocievnych ochorení. „Hodnotiteľ v posudku napísal, že projekt nadväzuje a rozširuje doterajšie aktivity žiadateľa. Vyzerá to tak, že hodnotiteľ ani nevedel, čo hodnotí," uviedol opozičný poslanec.

Gröhling ešte 3. januára upozornil na to, že ministerstvo školstva pridelilo vyše 33,4 milióna eur firmám, ktoré mali nulové tržby, nevenujú sa výskumu, sídlia v obytnom či rodinnom dome, prípadne nemajú funkčnú webstránku. „Pri piatich firmách sme nenašli žiadne informácie o tom, že by sa venovali výskumu. Zvíťazili tiež firmy, ktoré pôsobia v úplne iných odvetviach, než sú výskum a vývoj,“ vysvetlil Gröhling. Upozornil vtedy, že minimálne sedem firiem nie je zapísaných v Registri partnerov verejného sektora, no podľa zákona tam musia byť, pretože poberajú dotáciu vyššiu ako 250-tisíc eur.

zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok