Skončí ich nález v učebniciach? Objavili desiatky vzácnych lodí

TA3 ČTK
11.10.2018 18:17

Podmorskí archeológovia našli vo vodách gréckeho súostrovia Fourni v Egejskom mori 58 vrakov prevažne antických a byzantských lodí. Informovala o tom agentúra Reuters, podľa ktorej sa zrejme jedná o najhustejšiu nájdenú koncentráciu vrakov v Stredomorí. Na väčšine z lodí našli potápači náklad amfor. Lode podľa odborníkov rozprávajú úžasný príbeh o tom, ako náklad putoval cez Egejské, Stredozemné a Čierne more.

Skončí ich nález v učebniciach? Objavili desiatky vzácnych lodí
SITA/AP (ilu)

Neopísateľné nadšenie

Súostrovie Fourni leží vo východnej časti Egejského mora, prvé vraky pochádzajú z antického Grécka a tie najmladšie lode sa potopili v 20. storočí. Väčšina vrakov ale pochádza z antického Grécka, Ríma a z obdobia Byzantskej ríše, ktorú v roku 1453 dobyli osmanskí Turci.

"To nadšenie nedokážem ani opísať. Bolo to proste niečo neuveriteľné. Vedeli sme, že sme narazili na niečo, čo sa ocitne v učebniciach dejepisu," povedal podvodný archeológ Peter Campbell z RPM Nautical Foundation, neziskovej organizácie, ktorá sa zaoberá podmorskou archeológiou a vzdelávaním. Výskum pri súostroví Fourni vedú grécke úrady.

Tím už v roku 2015 ohlásil, že narazil na 22 vrakov. A teraz si podvodní archeológovia myslia, že pod vodou sa skrývajú ďalšie plavidlá. Lode a ich náklad naznačujú, ako sa tovar pohyboval na cestách z Čierneho mora, Grécka, polostrova Malá Ázia, Talianska, Sicílie, Cypru, Egypta a severnej Afriky.

Víno či olej

Archeológovia už z lodí vyzdvihli 300 starožitností, prevažne amfor, vďaka čomu vedci získali vzácny náhľad, odkiaľ a kam sa v Stredozemnom mori prevážal tovar. "Deväťdesiat percent lodí, ktoré sme našli pri súostroví Fourni, prevážalo náklad amfor," uviedol grécky vedúci celého projektu. "V amforách sa v antike prevážal hlavne tekutý a polotekutý tovar, prevažne víno, olej, rybia omáčka a snáď aj med," dodal. Rybia omáčka z oblasti Čierneho mora bola podľa neho obzvlášť drahou komoditou.

Množstvo potopených lodí odborníci pripisujú hlavne počasiu. Súostrovie, kde posádky bežne strávili noc, než sa vydali ďalej, neskôr tiež slúžilo ako stanovište pirátov. Stav lodí je rôzny. Spravidla sú vraky, ktoré ležia hlbšie ako 40 metrov pod hladinou, vo veľmi dobrom stave. Tie v hĺbke 60 metrov sú takmer nedotknuté, tvrdia archeológovia.

zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok