Klimatológ varuje: Ak poriadne nezaprší, môžeme čakať katastrofu

Klimatológ varuje: Ak poriadne nezaprší, môžeme čakať katastrofu

12.5.2018 10:21 | zdroj: TA3 TASR | zdroj foto: SITA/Martin Havran

Slovensko musí počítať s dôsledkami klimatickej zmeny. Tohtoročný apríl bol najteplejší v histórii meraní a mnohým regiónom hrozí sucho. V rozhovore pre agentúru TASR to povedal klimatológ Milan Lapin.

Klimatológ varuje: Ak poriadne nezaprší, môžeme čakať katastrofu
  • Zdieľať

Slovensko musí počítať s dôsledkami klimatickej zmeny. Tohtoročný apríl bol najteplejší v histórii meraní a mnohým regiónom hrozí sucho. V rozhovore pre agentúru TASR to povedal klimatológ Milan Lapin.

Najsuchšie je na severe

„Napriek tomu, že sme v zime mali v priemere na Slovensku veľa zrážok a chladnejší bol aj marec, prišiel mesiac, ktorý bol až o šesť stupňov Celzia teplejší ako normál a všetko je preč. Čím je vyššia teplota, tým je väčší výpar vody z pôdy. Ak neprídu výdatnejšie zrážky, tak koncom mája môže nastať katastrofa. Už teraz poľnohospodári počítajú škody. Ďalším dôsledkom sú požiare. V tomto období a v takej nadmorskej výške ako sú Kežmarské Žľaby v minulosti nikdy nehorelo,“ zdôraznil Lapin, podľa ktorého sú viaceré regióny u nás potenciálne ohrozené nedostatkom vody.

Mapa zobrazuje odchýlky pôdnej vlhkosti od zvyčajného stavu.
Zdroj: http://www.intersucho.cz
Mapa zobrazuje odchýlky pôdnej vlhkosti od zvyčajného stavu. Zdroj: http://www.intersucho.cz

„Paradoxne v súčasnosti je relatívne najväčšie sucho na severe krajiny, na Orave, Kysuciach a v Liptove. Kritickými miestami sú ale nížiny ako je Východoslovenská, ktoré majú hlboko zdroje podzemnej vody a ťažké pôdy. Výnimkou je Žitný ostrov, ktorý výdatne napája Dunaj. V minulosti bol taký pomer, že 65 percent zrážok na Slovensku sa vyparilo a zvyšok odtiekol. V súčasnosti sa vyparuje až 70 percent zrážok. Tento stav sa bude stále zhoršovať,“ upozornil Lapin.

Z juhu subtropické pásmo

Slovensko nie je krajina, ktorá je príliš bohatá na vodné zdroje. Mnohé rieky u nás iba pramenia a nemajú stabilne výdatný tok, ako napríklad Dunaj. „Rovnako máme na Slovensku relatívne málo zrážok, najmä v zime, a snehovú prikrývku máme stále menšiu a menšiu. Trvalejšia snehová pokrývka býva teraz až v nadmorskej výške nad 1000 metrov, čo je len 5,4 percenta územia Slovenska. Jedinou šancou na adaptáciu do budúcnosti je vytvárať zdroje vody na zavlažovanie. V čase prebytku vody zadržať jej maximum v krajine, v nádržiach, mokradiach alebo v lesoch tak, aby bola k dispozícii, keď jej bude nedostatok,“ konštatoval popredný slovenský klimatológ, ktorý dlhodobo upozorňuje na meniacu sa klímu na Slovensku.

Farebné body na mape ukazujú intenzitu sucha na našom území.
Zdroj: SHMÚ
Farebné body na mape ukazujú intenzitu sucha na našom území. Zdroj: SHMÚ

„Doteraz sa na Slovensku oteplilo o dva stupne Celzia. To je normálny rozdiel medzi Komárnom a Žilinou. Normálny rozdiel medzi Popradom a Komárnom sú štyri stupne Celzia. Ak sa tak stane, bude pod Tatrami klíma ako kedysi na južnom Slovensku a to sa dá očakávať už v tomto storočí,“ povedal Lapin.

Južné Slovensko sa do konca storočia môže klímou podobať na subtropické pásmo. Podľa Lapina však nemožno očakávať, že Slovensko sa stane pestovateľom pomarančov alebo mandarínok. „Ak v zime zodvakrát vpadne na naše územie arktický vzduch, čo sa bežne stáva a bude tak občas aj v budúcnosti, zničí to subtropickú vegetáciu. Navyše tým, že sa otepľuje, tak vegetácia na jar skôr začína rásť. No ak sa náhle ochladí, mrazy všetko zničia. Keď stromy zakvitnú v máji, vtedy sú už noci krátke a riziko mrazov je minimálne. V marci sú však ešte dlhé noci, počas ktorých môže teplota výrazne klesnúť a zničiť pučiacu úrodu,“ dodal Lapin.

Viac
k Téme