Toto je 6 najčastejších mýtov o zatepľovaní, ktorým ľudia veria

Toto je 6 najčastejších mýtov o zatepľovaní, ktorým ľudia veria

4.4.2018 15:33 | PR

Domová schôdza, téma: zateplenie bytovky. Vášnivá debata, niektorí sú okamžite „za“, iní váhajú, niekoľkí sú zásadne proti. Čosi už o tom totiž počuli a preto teraz ostatným zanietene vysvetľujú, že po zateplení dom prestane dýchať, odvšadiaľ sa vyroja plesne a nakoniec všetci ešte aj choroby z toho polystyrénu dostanú.

Toto je 6 najčastejších mýtov o zatepľovaní, ktorým ľudia veria
  • Zdieľať

Domová schôdza, téma: zateplenie bytovky. Vášnivá debata, niektorí sú okamžite „za“, iní váhajú, niekoľkí sú zásadne proti. Čosi už o tom totiž počuli a preto teraz ostatným zanietene vysvetľujú, že po zateplení dom prestane dýchať, odvšadiaľ sa vyroja plesne a nakoniec všetci ešte aj choroby z toho polystyrénu dostanú.

Alebo vám známy povie, že ten vlhnúci, studený dom po babke stačí zatepliť tenkým polystyrénom a bude po probléme.

Zateplenie je veľká téma – a veľké témy idú ruka v ruke nielen s faktami, ale aj polopravdami a rôznymi mýtmi.

Prečítajte si o šiestich najčastejších mýtoch, ktoré o zateplení kolujú:

Mýtus č.1: Polystyrén časom mizne

Tento mýtus má svoje korene v minulosti, kedy polystyrén nebol odolný voči pôsobeniu teplôt vyšších ako 70 °C, najmä však voči pôsobeniu organických rozpúšťadiel. Tie boli obsiahnuté v lepidlách, ktoré sa pri práci s týmto izolantom bežne používali. Organické rozpúšťadlá narúšali konzistenciu penového polystyrénu, čo viedlo k jeho postupnému samovoľnému miznutiu.

Dnes, keď o technológiách vieme viac, je tento problém minulosťou. Vďaka použitiu moderných technológií je polystyrén odolnejší a má vyššiu životnosť. Tá je minimálne 50 rokov, s predpokladom 100 až 200 rokov - pri zachovaní všetkých svojich vlastností. Navyše dnes polystyrén zvláda aj teploty okolo 80 °C.

Mýtus č.2: Zateplenie spôsobuje vznik plesní

Pri vonkajšom zateplení je to práve naopak. Dokáže odstrániť tepelné mosty, teda nebude dochádzať k nadmerným únikom tepla. Tým sa zvýši povrchová teplota obvodových stien, vďaka čomu sa vzdialime od teploty rosného bodu a výrazne znížime riziko kondenzácie vodných pár. V zateplených konštrukciách kondenzuje vždy menej vlhkosti, než v konštrukciách nezateplených. Samozrejme, bavíme sa o kvalitne urobenom zateplení.

Plesne najčastejšie vznikajú v chladných kútoch nezateplených stavieb a tam, kde je veľmi vysoká vlhkosť. Tá sa v domácnosti kumuluje prirodzene - varíme, umývame riad, sušíme bielizeň, sprchujeme sa, ale vodné pary i vydychujeme. Dôležité je správne vetranie. To platí pre akékoľvek stavby - či už ide o starý dom, rekonštruovaný byt, či novostavbu - ak sa chcete vyhnúť tvorbe plesní, musíte vždy dôkladne vetrať.

Mýtus č.3: Zateplenie vyrieši problém s plesňami

V predošlom mýte sme objasňovali, ako môžeme zateplením predísť vzniku plesní. Keď zateplíme obvodové steny, docielime zníženie či úplne odstránenie kondenzácie vodných pár na vnútornom povrchu konštrukcie. To však neznamená, že by bolo zateplenie univerzálnym všeliekom na všetky problémy s plesňami. Naopak, pokiaľ sa u vás plesne objavujú napríklad kvôli presakovaniu vlhkosti od zeme, alebo vďaka narušeniu izolácie či zatekaniu, tak vám zateplenie takejto stavby prinesie len ďalšie problémy.

Preto treba vždy v prvom rade zistiť príčinu tvorby plesní. Až po vyriešení tohto problému môžeme zvážiť a realizovať zateplenie bez toho, že by sme sa museli obávať zhoršenia vlhkostného stavu konštrukcie.

Mýtus č.4: Po zateplení prestane dom dýchať

Tento mýtus súvisí s predošlými dvoma. Je vhodné si objasniť, čo pod pojmom „dýchanie domu“ rozumieme. Predstava, že by k výmene vzduchu v dome slúžili práve obvodové steny, je totiž mylná – dom stenami nevetrá. Takmer 100 % výmeny vzduchu prebieha prirodzeným vetraním prostredníctvom okien, dverí, ventilátorov či digestorov.

Môžeme sa však baviť o paropriepustnosti obvodových stien, teda o možnosti prechodu vodných pár stenou. V tomto prípade záleží skôr na tom, ako je dom postavený, než na tom, čím je zateplený. Zateplenie prepustí viac vodnej pary, ako samotná obvodová stena. A tá zase prepustí niekoľkonásobne viac vodnej pary, ako napríklad hydroizolácia. V tomto ohľade rozhodne nemôžeme zatepľovanie viniť z toho, že by dom prestal „dýchať“.

Faktom je, že často sa zároveň so zateplením starších domov menia aj okná. Pokiaľ predtým dostatočne netesnili, dochádzalo k vetraniu - staré okná „prefukovali“. Vďaka tomu mali ľudia pocit skutočného „dýchania“ domu, avšak zároveň s tým dochádzalo k výrazným únikom tepla. Kvalitne osadené okná, ktoré dom hermeticky uzavrú, vyžadujú pravidelné, cielené vetranie interiéru (ako už bolo spomenuté aj vyššie). Ich nespornou výhodou je však vysoký tepelný komfort a úspora energií.

Mýtus č.5: Na hrúbke izolácie nezáleží

Veľmi obľúbený je mýtus, že na izoláciu stačí použiť polystyrén s hrúbkou 5 cm. Zvyklo sa tak zatepľovať v minulosti, pred 15 a viac rokmi. Dnes sa však tieto stavby zatepľujú po druhýkrát. Každý odborník vám povie, že uvažovať o hrúbke menšej ako 15 cm, je ekonomicky nevýhodné, nezodpovedné a nedosiahnu sa tým požadované výsledky.

Šetriť na hrúbke izolantu sa neoplatí. Náklady na izolačný materiál tvoria len približne desatinu celkových nákladov na kompletnú fasádu. Voľbou hrubšej izolácie sa rozpočet rapídne nezvýši a vďaka lepším výsledkom a vyššiemu komfortu sa vám investícia vráti skôr.

Do istej miery platí úmera – čím vyššia kvalita a hrúbka izolácie, tým lepšie. Štandardne sa zatepľuje hrúbkou okolo 15 cm, nízkoenergetický dom vyžaduje 25 cm a pasívny dom minimálne 30 cm. Pre bežné domy je odporúčaná hrúbka 20 cm. Vždy však treba vychádzať z tepelno-izolačných vlastností muriva stavby. Odborníci vám v súlade s odporúčaniami STN 730540 vyhotovia tepelno-technický návrh pre konštrukčné a materiálové riešenie zateplenia a vy tak budete mať istotu, že máte optimálne zateplenie, šité na mieru požiadavkám vášho domu a spĺňajúce všetky normy a štandardy.

Mýtus č.6: Polystyrén je jedovatý a neekologický

Nedávno obleteli svet informácie o tom, že polystyrén, dodnes najobľúbenejší a najpoužívanejší izolant na Slovensku i v Čechách, je jedovatý a môže spôsobiť vznik rakoviny. Dôvodom bol hexabrómocyklododekán (HBCD), v polystyréne bežne používaný ako retardér horenia, ktorý Európska únia zaradila do zoznamu nebezpečných látok. Stalo sa tak predovšetkým z dôvodu ťažkej odbúrateľnosti v prírode, jeho škodlivosť pre ľudské zdravie však nebola doteraz preukázaná. Výrobcovia reagovali okamžite a HBCD nahradili iným variantom, tzv. airpop.

Samotný polystyrén je materiál, ktorý obsahuje až 98 % vzduchu, preto je jeho výroba, ale aj likvidácia, jednoduchá. Navyše je úžasne recyklovateľný, využíva sa napríklad ako prísada do tepelne izolačného betónu, záhradných substrátov, alebo spätne do ďalších EPS výrobkov.

O tom, že nie je zdravotne škodlivý, svedčí aj jeho široké využitie v potravinárstve, obalovom priemysle, pri výrobe ochranných prílb, autosedačiek a podobne.

Zateplenie prináša nesporne veľké výhody: úsporu energií (ktorá sa odrazí na vašich účtoch) a príjemný tepelný komfort – v zime teplo, v lete chlad. To všetko sú dôvody, prečo sa v súčasnosti teší takej popularite. Pokiaľ aj vy zvažujete, že dáte svoj dom zatepliť, dajte vždy na rady odborníkov. Svoje tvrdenia vedia podložiť faktami a číslami.

TOP videá