Veriaci dnes oslavujú najväčší sviatok kresťanstva

Aktualizované:
V rámci Veľkonočných sviatkov si dnes pripomíname Veľkonočnú nedeľu, kedy vstal z mŕtvych Ježiš Kristus, a preto je pre katolíkov tento deň najväčším sviatkom v roku. Pre agentúru SITA to uviedla etnologička Katarína Babčáková.

V tento deň sa vykonávajú obrady podobné tým na Štedrý Večer - rodina vyjadruje spolupatričnosť za stolom, spolu konzumuje vajíčko ako jablko na Štedrý večer, zvykom je nevstávať počas jedla od stola a veľkou zaujímavosťou je zákaz používať nôž. Na Veľkonočnú nedeľu sa jedia posvätné jedlá a ich konzumácia v hojnom množstve má podľa etnologičky zabezpečiť hojnosť, plodnosť a dostatok aj v nasledujúcom jarnom a letnom období, ktoré bude plné poľnohospodárskych prác.

V minulosti bývala na veľkonočnom stole slama ako symbol úrody a zvyšky jedál ľudia ukladali pre použitie na magické účely, najmä na zabezpečenie plodnosti zeme tým, že sa škrupiny z vajec vkladali do prvej jarnej vyoranej brázdy. Podľa Babčákovej dávali pravoslávni a gréckokatolíci všetky plodiny ako vajíčka, šunku, syrek zo žĺtkov, soľ, klobásu a chlieb posvätiť kňazom na omši. Ľudia sa takisto v tento deň hrali rôzne hry a vykonávali množstvo obradov, ako napríklad ženské kruhové tance, figúry predvádzania, prechodu brán a mostov ako symbolické znázornenie dráhy slnka a tiež magické zabezpečenie a znázorňovanie príchodu jari.

Veľkonočná nedeľa sa oslavuje vždy v prvú nedeľu po prvom splne mesiaca po jarnej rovnodennosti, pričom jej dátum je pohyblivý a spravidla to býva v období medzi 22. marcom až 25. aprílom. Očistné obrady súvisia podľa etnologičky Babčákovej počas tohto dňa predovšetkým s vodnou očistou. "Prebiehali tiež tzv. spomienkové slávnosti mŕtvych, najmä však na východnom Slovensku, kedy gréckokatolíci a pravoslávni nosili na hroby zelené vetvičky, jedlá a takisto nápoje,"

V tradičnej kultúre sa Veľká noc spája s príchodom jari a mnohé zvyky ako svätenie zelene, vody, zapaľovanie ohňa a svätenie potravín prevzalo aj kresťanstvo. Voda, oheň, zeleň i vajíčka sú podľa Babčákovej prastarými symbolmi jari, znovuzrodenia, návratu života po zime, ktorá prinášala hlad, choroby a smrť. "Očistné a prosperitné rituály mali zabezpečiť dobrý začiatok a chod poľnohospodárskych prác, zdravie a ochranu ľudí a zvierat pred vplyvom negatívnych síl," uviedla etnologička. Šibanie mladých dievčat vŕbovými korbáčmi, ako dotyk s čerstvou zeleňou a šibanie dobytka zelenými pučiacimi prútikmi mali zabezpečiť zdravie, sviežosť a plodivú silu, ktorú v sebe rastúce výhonky majú.

Vajíčko, ktoré je počas veľkonočných obradov hojne používané, je symbolom znovuzrodenia a kontinuity. "Svätili ich v kostole a na Veľkonočnú nedeľu ich konzumovali v podobe rôznych jedál. Bolo samozrejme aj výslužkou pre šibačov," informovala agentúru SITA Babčáková. Konzumácia mäsa vo veľkom množstve po pôste mala magicky symbolizovať budúcu hojnosť, zdravie a množenie sa stád. Na celom Slovensku sa podľa Babčákovej počas veľkonočných sviatkov pôvodne pripravoval obradový koláč kruhového tvaru, ktorý symbolizoval slnko, jeho návrat a nový život. Ľudia ho nazývali paska, calta, mrváň alebo baba. "Na východnom Slovensku sa tento koláč, nazývaný paska, piekol vo veľkých rozmeroch so šunkou, klobásou, vajíčkami, tvarohom, maslom, soľou a vajíčkovou hrudkou "syrek" a na Veľkonočnú nedeľu sa u gréckokatolíkov a pravoslávnych niesol v košíku do kostola posvätiť," uviedla. Jedol sa potom so šunkou a vajíčkami a musel z neho jesť každý člen rodiny. V súčasnosti má prevažne tvar baránka s kresťanskou symbolikou. Odrobinky z neho sa používali na liečebné účely, škrupinky z vajec spolu s odrobinkami a kosťami z veľkonočnej šunky sa zasievali do prvej brázdy, aby sa orba podarila, aby bola dobrá úroda, ale aby chránili tiež proti prírodným živlom. "Kosť zo šunky a kúsok koláča "pasky" či škrupinky z vajec sa tiež dávali do prvej jamy, aby sa darila úroda zemiakov," uzavrela etnologička Katarína Babčáková.

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá