Obetiam z masakru v Srebrenici sa nepáči súčasný život vrahov
Za zločiny, spáchané v bosniackom meste Srebrenica, kde srbské jednotky medzi 11. a 22. júlom 1995 zavraždili cez 8000 ľudí, bolo odsúdených 43 niekdajších príslušníkov bosnianskosrbskej polície a armády. Súdy im vymerali dokopy 600 rokov väzenia a tri doživotné tresty. Niektorí z odsúdených si ale svoje tresty už odpykali a dnes žijú na slobode, či už v Srebrenici, inde v Bosne alebo napríklad v susednom Srbsku. To sa nepáči pozostalým po obetiach srebrenickej genocídy.
Zmenili identitu
Trojica z odsúdených, ktorá pred Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu pomáhala odkryť pozadie zločinu, získala ochranu a novú identitu. Medzi nimi aj Dražen Erdemović, ktorý vystupoval ako svedok obhajoby pri súde s Ratkom Mladičom a ktorý si päťročný trest za účasť na zastrelení tisícky Srebrenických mužov odpykal už v roku 2000. Dnes žije kdesi v Európe.
Pred tromi rokmi bol po 13 rokoch z fínskeho väzenia prepustený Momir Nikolić. Niekdajší vysoko postavený dôstojník síce žije vo Švédsku pod novým menom, často ale navštevuje svoju matku v mestečku Bratunac, ležiacom asi desať kilometrov od Srebrenice. Muž, ktorý o udalostiach starých 22 rokov píše dve knihy, je ale len jedným z páchateľov, ktorých pozostalí môžu stretnúť na miestach, kde boli zabití ich najbližší.
"V Srebrenici neustále stretávam zločinca. Približne 400 ľudí, ktorí sa rôznymi spôsobmi zúčastnili genocídy, dnes pracujú v policajných zložkách alebo na úradoch. Niektorí dokonca učia na vysokých školách. Naše rodiny sa nikdy nedočkajú spravodlivosti ... Podobné veci nemôžu byť obetiam ľahostajné, " hovorí Hajra Catičová, predsedníčka združenia Srebrenické matky.
Srebrenica massacre is known as the greatest atrocity on European soil since the Second World War pic.twitter.com/xbJgzPJ80Z
— TRT World (@trtworld) July 11, 2017
Genocídu dodnes odmieta
Jedným z bosenskosrbských vojakov, ktorí už vyšli z väzenia, je aj Vinko Pandurevic, ktorý dnes žije v Belehrade a je aktívny v združení niekdajších dôstojníkov. Sťažuja sa však, že od prepustenia nemôže nájsť prácu ako vysokoškolský profesor. "Niektoré školy nikdy neprijmú človeka s mojou minulosťou. Boja sa, že by to kritizovali novinári alebo mimovládne organizácie," hovorí Pandurevic, ktorý dodnes odmieta, že by v Srebrenici išlo o genocídu.
Srebrenickej novinárke Medize Smajičové sa nepáči podpora, ktorej sa zločincom niekedy dostáva od pravoslávnej cirkvi. "Srbský národ sa kvôli tomu nikdy nezbaví nálepky zločincov. Keď (páchatelia) žijú na miestach, kde vykonali svoje zločiny, pôsobí to bolesť obetiam, ktoré ich každý deň stretávajú," hovorí Smajičová, podľa ktorej majú síce ľudia žiť spoločne, ale každý by mal vedieť, kde je jeho miesto. "Hovorím to kvôli budúcim generáciám, ktoré by už mali žiť normálne," dodáva bosnianska novinárka.
Záleží na morálke jednotlivca
Otázkou, ako sa majú zapojiť páchatelia vojnových zločinov späť do spoločnosti, sa zaoberá napríklad sociológ Ivan Sijakovic, podľa ktorého slov sa tento problém objavil v západnej Európe po druhej svetovej vojne. "Zmenil sa hodnotový systém. Po právnej stránke ľudia, ktorí si odpykali svoj trest, môžu žiť, kde chcú. Všetko záleží na ich morálnom profile," hovorí profesor, ktorý prednáša na univerzite v Banja Luke.
Podľa Sijakovica záleží hlavne na tom, ako páchateľ sám vníma situáciu, či mu príde normálne prísť na miesto zločinu. "Obete sa cítia zle, ale s tým nemôžeme nič robiť, žijeme v postmodernom svete. Veď dnes sa dočkali rehabilitácie aj fašistickí zločinci. Morálka skrátka degradovala a nič nás už nemôže prekvapiť," uzatvára Sijakovic.
