Páleník: Rozpočet sa zriekol šetrenia, po tom všetkom sme v rovnako veľkom mínuse. A vyššie platy? Cítiť voľby
Ani po troch konsolidáciách sa štátu nepodarilo výrazne znížiť deficit. Analytik SAV hovorí o rezignácii na ozdravovanie financií a upozorňuje aj na možný zásah Ústavného súdu.
Slovensko bude aj v budúcom roku hospodáriť s miliardovým schodkom. Parlament v stredu (14. októbra) schválil rozpočet na rok 2027, ktorý počíta s deficitom takmer 7,5 miliardy eur, teda 4,94 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Za návrh hlasovalo 76 poslancov.
Kým premiér Robert Fico (Smer-SD) hovorí o rozpočte dobrých správ a minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) o udržaní sociálneho štandardu, analytik Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied Viliam Páleník ho hodnotí podstatne kritickejšie.
V rozhovore pre ta3 ho označil za „rozpočet rezignácie na konsolidáciu“. Podľa neho vláda napriek zvyšovaniu daní a viacerým úsporným balíkom nedosiahla výsledky, ktoré pôvodne sľubovala.
Vláda podľa neho šetrenie vzdala
Páleník pripomenul, že vláda od svojho nástupu deklarovala snahu ozdraviť verejné financie, znížiť schodky a spomaliť zadlžovanie krajiny. Prijala preto viacero opatrení vrátane zvýšenia existujúcich daní a zavedenia nových.
Výsledok však podľa analytika nezodpovedá tomu, akú záťaž tieto opatrenia priniesli. „Jednoducho je to rozpočet rezignácie na konsolidáciu,“ vyhlásil.
Poukázal na to, že vláda pôvodne sľubovala znížiť deficit v priebehu troch rokov na tri percentá HDP. Namiesto toho má budúcoročný schodok dosiahnuť takmer päť percent, teda približne podobnú úroveň ako pri jej nástupe.
„Že vlastne je to toľko, koľko bolo, keď nastupovali, tak to som naozaj nečakal,“ priznal analytik.
Hoci predpokladal, že v predvolebnom období vláda nemusí naplniť všetky konsolidačné ciele, nečakal podľa vlastných slov až také výrazné ustúpenie od pôvodných plánov.
Za problém považuje aj to, že napriek vyššiemu daňovému zaťaženiu sa podľa neho nepodarilo dosiahnuť primerané výsledky v hospodárskom raste. Zadlženie krajiny sa pritom zvýšilo v absolútnom vyjadrení aj v pomere k HDP.
Trináste dôchodky by rozdelil inak
Rozpočet na rok 2027 zachováva aj trináste dôchodky, na ktoré má smerovať takmer miliarda eur.
Páleník upozornil, že vláda zaviedla plnohodnotné trináste dôchodky, hoci ich financovanie predstavuje dlhodobú záťaž.
„Rozhodne na to nemáme peniaze, ale v podstate sa ich nedá zo dňa na deň zrušiť,“ uviedol.
Podľa analytika by bolo vhodnejšie prehodnotiť rozdelenie týchto prostriedkov. Približne polovicu sumy by presmeroval na rodičovské dôchodky, ktoré považuje za spravodlivejšie z hľadiska zásluh o financovanie dôchodkového systému.
Časť peňazí by podľa neho mohla poslúžiť aj na riešenie nerovností, napríklad pri dôchodkoch žien, ktoré strávili časť pracovného života na materskej dovolenke. Približne štvrtinu celkovej sumy by navrhoval ušetriť.
Za priestor na ďalšie úpravy označil aj minimálne a výsluhové dôchodky. Nehovorí pritom o okamžitom rušení dôchodkových opatrení, ale o postupných a cielene nastavených zmenách.
Energopomoc dostávajú aj tí, ktorí ju nepotrebujú
V rozpočte zostáva zachovaná aj pomoc domácnostiam s cenami energií. Na tento účel je vyčlenených 250 miliónov eur.
Páleník upozorňuje, že plošná podpora predstavuje výraznú záťaž pre verejné financie a zároveň nemusí smerovať k tým, ktorí ju potrebujú najviac.
Podľa neho ju dostávajú aj domácnosti, ktoré by zvýšené náklady dokázali zvládnuť bez pomoci štátu. Naopak, niektoré sociálne slabšie skupiny z nej nemusia dostatočne profitovať.
Ako príklad uviedol domácnosti, ktoré vykurujú drevom a na ktoré sa energopomoc v súčasnej podobe nevzťahuje.
Analytik preto presadzuje adresnejšiu podporu založenú na skutočnej energetickej chudobe. Štát mal podľa neho v uplynulých rokoch dostatok času pripraviť systém, ktorý by lepšie zohľadňoval príjmy a potreby jednotlivých domácností.
Zrušenie doterajšej pomoci by síce mohlo zvýšiť účty za energie, no konečný dosah by podľa Páleníka závisel aj od vývoja svetových cien.
Upozornil tiež, že ceny majú v trhovej ekonomike svoj význam. Ak energie zdražejú, domácnosti a firmy majú väčšiu motiváciu znižovať spotrebu. Úlohou štátu má byť predovšetkým zmierňovať prudké cenové výkyvy a chrániť najzraniteľnejších.
Vyššie platy pred voľbami vyvolávajú otázky
Výrazné výhrady má Páleník aj k plánovanému zvyšovaniu platov vo verejnej správe. Tie by mali od 1. júla 2027 vzrásť približne o 8,5 percenta.
Analytik uznáva, že platy zamestnancov verejného sektora by mali pravidelne rásť, napríklad v súlade s infláciou. Otázny je však podľa neho rozsah aj načasovanie plánovaného zvýšenia.
„Naozaj sa natíska ten názor, že si vláda chce pred voľbami získať voličov,“ povedal.
Pripomenul, že bežná medziročná valorizácia by mohla prichádzať už od januára. Zvýšenie platov až v druhej polovici roka, krátko pred parlamentnými voľbami, preto podľa neho vyvoláva pochybnosti o politickej motivácii opatrenia.
Plošné zvýšenie považuje navyše za príliš nákladné.
Vhodnejším riešením by podľa neho bolo pridať predovšetkým profesiám, v ktorých štát dlhodobo zápasí s nedostatkom pracovníkov.
Spomenul najmä zdravotné sestry a učiteľov. Vyššie odmeňovanie by podľa neho mohlo pomôcť prilákať nových zamestnancov a zabrániť odchodu tých súčasných.
Úradníkov má pribudnúť. Kde je šetrenie?
Páleník kritizoval aj plánovaný rast zamestnanosti vo verejnej správe. Podľa rozpočtu má v budúcom roku vo verejnej správe pracovať takmer 453-tisíc ľudí, približne o 2 500 viac než tento rok.
Analytik to považuje za ďalší dôkaz toho, že vláda ustúpila od svojich konsolidačných zámerov.
Pripomenul, že pri predchádzajúcich úsporných opatreniach opakovane avizovala znižovanie počtu zamestnancov. Teraz však sama počíta s ich nárastom. „Je to typický doklad tej rezignácie na konsolidáciu,“ skonštatoval.
Páleník zároveň odmieta plošné prepúšťanie či rovnaké percentuálne škrty na všetkých úradoch. Štát by podľa neho mal najskôr identifikovať pracoviská s nadbytkom zamestnancov a oblasti, v ktorých ľudia naopak chýbajú.
Šetrenie by podľa jeho názoru malo začať priamo pri politickom vedení štátu.
Spomenul najmä osobné sekretariáty, poradcov, protokolárne služby, služobné vozidlá či ďalší personál slúžiaci potrebám ministrov a vysokých štátnych predstaviteľov.
Naopak, pri zamestnancoch zabezpečujúcich odbornú agendu alebo služby priamo pre občanov by bol so škrtmi opatrný.
Ústavný súd môže podľa Páleníka rozpočet zrušiť
Osobitnou témou rozhovoru bola otázka ústavnosti schváleného rozpočtu.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozornila na povinnosť vlády predložiť vyrovnaný rozpočet v súvislosti s pravidlami dlhovej brzdy. Opozícia sa v tejto veci obrátila na Ústavný súd.
Páleník vysvetlil, že zmyslom pravidla je aj rozdelenie politickej zodpovednosti medzi vládu a parlament.
Vláda má za stanovených podmienok predložiť vyrovnaný rozpočet, pričom poslanci ho môžu následne upraviť a schváliť aj so schodkom.
V takom prípade podľa analytika preberá zodpovednosť za deficitné hospodárenie parlament.
Páleník sa domnieva, že vláda mala túto povinnosť dodržať. Keďže predložila deficitný návrh, očakáva, že Ústavný súd môže vyhovieť podaniu, ktoré spochybňuje jeho ústavnosť.
Sám však zdôraznil, že nie je ústavným právnikom a ide o jeho osobný odhad.
Ak by Ústavný súd dospel k záveru, že rozpočet bol prijatý v rozpore s ústavou, podľa Páleníka by mohlo nasledovať jeho zrušenie. „Tým by automaticky prestal ten rozpočet platiť a nastúpilo by rozpočtové provizórium,“ opísal možný scenár.
Celý rozhovor s analytikom SAV si môžete pozrieť tu.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"