Zákon roka je schválený. Štát minie o miliardy viac, než vyberie. Pozreli sme sa, kam pôjdu peniaze

Ďalšie prostriedky majú slúžiť na inovácie, priemyselnú transformáciu či podporu malých a stredných podnikov.

Osobitnou položkou je Národný jadrový program.

Štát naň v roku 2027 vyčlenil 100 miliónov eur.

Program má podľa ministerstva financií podporovať dlhodobý rozvoj jadrovej energetiky, modernizáciu infraštruktúry, výskum, vzdelávanie odborníkov a prípravu nového jadrového zdroja v lokalite Jaslovské Bohunice.

Táto suma však nepredstavuje celkovú cenu výstavby novej jadrovej elektrárne.

Ide o rozpočtové prostriedky na konkrétny rok a širší súbor aktivít súvisiacich s jadrovým programom.

Energopomoc pokračuje, štát vyčlenil 250 miliónov

Rozpočet na rok 2027 počíta aj s pokračovaním opatrení, ktoré majú zmierňovať vplyv vyšších cien energií.

Vo Všeobecnej pokladničnej správe je na tento účel vyčlenených 250 miliónov eur.

Samotná suma však ešte nehovorí, aké budú konečné ceny elektriny, plynu či tepla alebo koľko peňazí získajú jednotlivé domácnosti.

Rozpočet zároveň obsahuje približne 67,8 milióna eur v kapitole ministerstva hospodárstva na doplatky kompenzácií za rok 2026.

Ide teda o dve odlišné položky – pomoc plánovanú na rok 2027 a doplatenie nárokov, ktoré sa týkajú predchádzajúceho roka.

Ministerstvo financií vo svojej ekonomickej prognóze predpokladá, že adresná energopomoc bude pokračovať aj v roku 2027.

Na rok 2028 však prognóza počíta s návratom dotovaných cien energií na trhové úrovne.

Obsluha dlhu bude drahšia o 400 miliónov

Popri financovaní verejných služieb a investícií musí štát každoročne vynakladať čoraz viac peňazí aj na svoj dlh.

Na jeho obsluhu sa v roku 2027 rozpočtuje približne 2,44 miliardy eur.

Oproti schválenému rozpočtu na rok 2026 ide o zvýšenie približne o 401 miliónov eur.

Hlavnou príčinou je rast nominálneho dlhu a vyššie náklady na jeho financovanie.

Štát si totiž nepožičiava iba na pokrytie nového schodku. Musí tiež splácať a refinancovať staršie záväzky.

Vyššie úrokové náklady pritom znižujú objem peňazí, ktoré môže použiť na iné priority.

V rámci celého sektora verejnej správy sú úrokové výdavky podľa metodiky ESA 2010 rozpočtované približne na 2,72 miliardy eur.

Rozdiel oproti nákladom na obsluhu štátneho dlhu súvisí s odlišným rozsahom a metodikou vykazovania.