Keď sa vlaky zrazili, netušil, či žije, miesto vo vrtuľníku prenechal kolegovi. Rušňovodič po roku prehovoril
Rušňovodič Tibor Papcun sa rok po vážnej zrážke dvoch rýchlikov pri Jablonove nad Turňou vrátil na miesto nehody. Opísal posledné sekundy pred nárazom, boj s vážnymi zraneniami aj rozhodnutie, ktoré urobil počas záchrannej akcie.
Rušňovodič, ktorý pri minuloročnej zrážke dvoch rýchlikov neďaleko Jablonova nad Turňou utrpel vážne zranenia, sa po takmer roku zotavovania pripravuje na návrat do práce. Na tlačovej besede Železničnej spoločnosti Slovensko opísal, čo sa odohralo bezprostredne pred nehodou aj po nej.
V čase zrážky viedol rýchlik 913, ktorý vychádzal z tunela. Druhý vlak podľa jeho slov nemohol včas spozorovať, pretože trať za tunelom vedie do oblúka.
„Keďže výjazd z tunela je v oblúku, nemal som ho šancu vidieť, až keď som vyšiel z tunela,“ vysvetlil novinárom. Vlak pred sebou zbadal podľa vlastného odhadu vo vzdialenosti približne 100 metrov. Na reakciu mu zostávalo len niekoľko sekúnd.
Na reakciu mal len sekundy
Papcun uviedol, že v čase nehody sa jeho vlak pohyboval rýchlosťou približne 96 kilometrov za hodinu. Keď vytušil blížiacu sa zrážku, pokúsil sa vykonať potrebné úkony na spomalenie alebo zastavenie vlaku.
„Tam boli tri až štyri sekundy na to všetko, čo som mohol spraviť,“ povedal.
Následne sa pokúsil ochrániť vlastný život. Z kabíny urobil krok smerom do strojovne, no vzápätí prišiel náraz. „Po náraze som sa ocitol v tme, kde som nevedel, kde je pevná časť rušňa,“ opísal. Všade bol podľa neho prach a špina, ktoré sa pri zrážke uvoľnili.
Rušňovodič sa pokúšal postaviť a zorientovať, no nevedel, ktorým smerom sa má pohnúť, aby sa dostal von. Napokon zostal na mieste a čakal na záchranárov.
Jeho prvé myšlienky patrili vlastnému prežitiu aj cestujúcim. „Že žijem. A čo je ďalej za mnou. Či tí ľudia žijú. Čo sa za mnou stalo s tými vagónmi,“ priblížil svoje pocity.
Miesto vo vrtuľníku prenechal kolegovi
Pri zrážke utrpel Papcun vážne poranenia tváre a chrbtice. Musel podstúpiť viacero operácií vrátane zákrokov v oblasti sánky. Lekári mu nahradili čeľustný kĺb umelým a do ústnej oblasti mu zaviedli štyri kovové výstuže.
Okrem toho utrpel zlomeninu hrudného stavca, pre ktorú musel tri mesiace nosiť celotelový korzet. Podľa jeho slov mal šťastie, že poškodený stavec netlačil na miechu.
Počas tlačovej besedy opísal aj situáciu, ktorá nastala pri jeho prevoze do nemocnice. Keď ho záchranári pripravovali na transport vrtuľníkom, dozvedel sa o ďalšom vážne zranenom človeku.
Inšpektor bezpečnosti železničnej dopravy ZSSK Maroš Tichý a rušňovodič Tibor Papcun
„Keď ma už upevňoval záchranár, zrazu kričali z vagóna, že je tu jeden, ktorý má vnútornosti uvoľnené z tela. Tak som povedal záchranárovi, nech zoberú jeho,“ spomínal.
Papcun si vtedy myslel, že ide o cestujúceho. Až neskôr zistil, že zraneným bol jeho kolega, inštruktor vlakvedúcich.
Záchranár sa ho podľa jeho slov opýtal, či si je rozhodnutím istý, pretože aj on sám mohol mať vnútorné zranenia. Napokon súhlasil, že počká približne 25 minút na návrat vrtuľníka.
„Povedal som, že áno, počkám, snáď vydržím. A pustil som radšej jeho, aby vzali jeho,“ uviedol.
O zdravotný stav kolegu sa následne zaujímal aj počas hospitalizácie. Dozvedel sa, že bol v umelom spánku. Podľa informácií, ktoré zazneli na tlačovej besede, sa už zotavil a vrátil do práce.
Po roku sa vracia za riadiaci pult
Papcun sa zo zranení zotavoval takmer rok. Absolvoval operácie, rehabilitácie a mimoriadnu lekársku prehliadku, po ktorej dostal súhlas na návrat k povolaniu rušňovodiča.
Pred opätovným nástupom musí ešte absolvovať obnovenie poznania trate, keďže na danom úseku rok nejazdil. Napriek vážnej nehode podľa vlastných slov nikdy neprestal uvažovať o návrate k svojej profesii.
„Od prvej chvíle, už na druhý deň po zraneniach, aj keď som nevedel, ako dlho to bude trvať, chcel som sa vrátiť,“ povedal.
Na železnici pracuje 35 rokov, z toho 21 rokov ako rušňovodič. Priznal, že pri opätovnom prejazde miestom nehody bude cítiť rešpekt, nie však strach. „Aj keby som mal zajtra opäť len 18 rokov, zase by som chcel byť rušňovodičom,“ vyhlásil.
Rušňovodič zároveň potvrdil, že s kolegom, ktorý je v súvislosti s nehodou obvinený, sa od zrážky nestretol a ani ho nekontaktoval.
ZSSK hovorí o zmenách v prevencii
Na tlačovej besede vystúpil aj inšpektor bezpečnosti železničnej dopravy Maroš Tichý, ktorý sa na miesto nehody dostal približne dve hodiny po zrážke.
Podľa jeho slov v tom čase už prebiehali koordinované záchranné práce. Po ich skončení a zdokumentovaní udalosti políciou sa zamestnanci železníc sústredili na sprejazdnenie trate. Tichý uviedol, že po nehode spoločnosť posilnila preventívnu činnosť a preverovanie vedomostí rušňovodičov.
Pri kontrolných jazdách sa podľa neho viac zameriavajú na znalosť trate, orientáciu rušňovodičov a správne reakcie na návestidlá. Problematike návestidiel venujú pozornosť aj počas pravidelných školení.
„Niekedy stačí chvíľková nepozornosť, sekunda zaváhania a môže sa to stať,“ upozornil Tichý.
Papcun svojim kolegom odkázal, aby sa na výkon povolania sústredili na maximum. „Byť sústredený na 120 percent pri výkone tohto povolania. Nie na 100, ale na 120,“ zdôraznil.
Cestujúcim, ktorí pri nehode utrpeli zranenia, zaželal skoré zotavenie a vyjadril nádej, že napriek traumatickej skúsenosti nezanevrú na železničnú dopravu.
Pozrite si tlačovú besedu ZSSK:
Máš dobrý tip na reportáž?
Stiahni appku a pošli video zaujimavých udalostí z tvojho regiónu.
Zistiť viac
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"