„Vedú nás idioti“. Chmelár sa ostro pustil do európskych lídrov, Trump podľa neho často „tára“
Európa podľa politického analytika a historika Eduarda Chmelára reaguje na bezpečnostné hrozby neprimerane a namiesto ochrany vlastných záujmov sa sústreďuje na zbrojenie a sankcie voči Rusku. V relácii Téma dňa kritizoval aj európsku diplomaciu, postoj k vojne na Ukrajine či smerovanie sociálnej demokracie.
Európa vraj škodí sama sebe
Chmelár za problematickejší než postup amerického prezidenta Donalda Trumpa označil prístup Európskej únie. Reagoval pritom na Trumpovu dohodu s Ruskom o dodávkach energetických surovín a na pokračovanie európskych sankcií.
„Prepáčte, ale toto je podľa mňa znak, že nás vedú idioti. To sa nedá čítať inak, pretože na pozadí tohto faktu, keď vidíme, že to nielen nefunguje, ale že nás to poškodzuje a tvárime sa, že my nebudeme kupovať ruské energonosiče, pričom ich kupujeme. Len nám záleží na tom, aby bolo na tej nálepke napísané, že je to indická ropa, hoci je v skutočnosti ruská, ale 3- až 4-krát predražená,“ uviedol.
Podľa Chmelára Európa podceňuje vlastné ekonomické záujmy a súčasne zvyšuje výdavky na obranu. Poukázal na údaje, podľa ktorých sa podľa neho vlani vo svete vynaložilo na zbrojenie 2,9 bilióna dolárov. Kritizoval aj rozdiel medzi výdavkami Ruska a štátov NATO.
„Keď máme do niečoho investovať, do vlastnej bezpečnosti, musíme poznať reálne riziká,“ povedal. Zvyšovanie výdavkov na zbrojenie podľa neho môže viesť k ďalšiemu zvyšovaniu napätia a k špirále eskalácie.
Odmietol preto argument, že európskou odpoveďou na bezpečnostné riziká musí byť ďalšie zbrojenie. Európsky prístup označil za chybný aj v porovnaní s Trumpovou politikou. „Ja považujem európsky postoj za nesprávny,“ uviedol.
Rezignovali sme na diplomaciu
Za zásadný problém považuje podľa neho aj nedostatok diplomatickej aktivity Európy. Tvrdí, že kontinent stráca vplyv a pri riešení medzinárodných sporov ho nahrádzajú iné štáty.
„Ja tvrdím, že dnes nechce diplomaciu už nikto, ale my sme sa o to ani len nepokúsili,“ povedal Chmelár. Európskej únii podľa neho chýba schopnosť aktívne presadzovať vlastné záujmy aj mimo bezprostredného susedstva.
V tejto súvislosti kritizoval aj slovenskú politickú diskusiu o zahraničnej politike. Za pozitívny príklad označil snahu Slovenska získať podporu pre kandidatúru na nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN. Podľa Chmelára si takáto ambícia vyžaduje komunikáciu s krajinami mimo Európy.
Slovensko sa podľa neho zároveň zmenilo z periférnej krajiny na významný tranzitný priestor pre vojenské operácie smerom na východ. V súvislosti so zmluvou o obrannej spolupráci medzi Slovenskom a USA upozornil aj na otázku možného umiestnenia jadrových zbraní. Tvrdí, že Slovensko si podľa neho tieto otázky dostatočne neošetrilo.
Slovensko chce byť v Bezpečnostnej rade OSN. Blanár pre ta3 vysvetľuje, čo to môže priniesť
Voľby na Ukrajine sú otázkou demokracie
Chmelár kritizoval aj vyjadrenia Donalda Trumpa o budúcnosti ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Podľa neho americký prezident nemá určovať, kedy má Ukrajina meniť svoju hlavu štátu.
„Donald Trump nemá čo určovať, kedy treba vymeniť ukrajinského prezidenta. Tá voľba je na Ukrajincoch,“ povedal.
Zároveň však tvrdí, že absencia volieb predstavuje problém z hľadiska fungovania demokracie. „Toto sa stáva čoraz väčšou výhovorkou, pretože jedným zo znakov demokracie je striedanie, možnosť výmeny. A tú proste Ukrajinci nemajú. To je fakt,“ uviedol.
Za zlyhanie považuje aj doterajšiu diplomatickú snahu o ukončenie vojny. „Trump často tára. Teraz oznámil ukončenie energetických útokov. V Kyjeve o tom nič nevedeli, v Moskve to ignorovali. Vymklo sa mu to spod kontroly,“ dodal.
Kritike sa nevyhla ani Európska únia, ktorá podľa neho počas konfliktu neprišla s vlastnou významnou diplomatickou iniciatívou.
Kritizuje aj „novú“ ľavicu
Chmelár sa venoval aj tomu, ako sa mení význam politických označení ako demokrat, liberál či extrémista. Poukázal na situácie, keď podľa neho politici označovaní za liberálov podporujú zbrojenie, zatiaľ čo niektorí politici z pravicového spektra vystupujú proti vojne.
„Ja nebudem teraz hodnotiť pohnútky, pretože to, že sa medzi nimi nachádzajú z politologického hľadiska úplne jasní neonacisti, to sa môžu čertiť, koľko chcú. Proste treba sa v týchto termínoch vyznať,“ povedal.
Kriticky sa vyjadril aj na adresu sociálnej demokracie. Tvrdí, že namiesto sociálneho štátu sa čoraz viac sústreďuje na presviedčanie verejnosti o potrebe vyšších výdavkov na obranu.
„K nám sa stále chodí za lepším životom. A túto svoju hlavnú mantru dnes sociálna demokracia opúšťa v prospech vysvetľovania, prečo máme viac zbrojiť,“ uviedol.
Za rozpor označil aj spojenie požiadaviek na zbrojenie s cieľom uhlíkovej neutrality. „Ja nepoznám uhlíkovo neutrálny tank alebo stíhačku. To je taký rozpor trošku v cieľoch,“ povedal.
Chmelár napokon kritizoval aj celkové smerovanie európskej bezpečnostnej politiky. Tvrdí, že Európa podľa neho reaguje na hrozby prevažne vojenskými nástrojmi namiesto využívania diplomacie a medzinárodného práva.