Očistec opäť pred súdom. Podľa Šantu mal Kováčik prokurátorom „brať spisy nadivoko“, vypovedal aj Trantalič

Senát v kauze Očistec začal v pondelok (12. 10.) rokovať približne o hodinu neskôr. Predseda senátu Peter Pulman vysvetlil, že dôvodom boli nové podania od procesných strán. Od štvrtka ich pribudlo viacero, pričom posledné dorazili v nedeľu neskoro večer a v pondelok skoro ráno. Sudcovia si ich preto museli pred pokračovaním pojednávania preštudovať.

Na pondelkové pojednávanie po dlhšom čase dorazil aj obžalovaný podnikateľ Boris Trantalič, ktorý vypovedal ako posledný z obžalovaných. Informuje o tom Denník N.

Na ostatných pojednávaniach sa nemohol zúčastniť zo zdravotných dôvodov. Odmietol obžalobu, podľa ktorej mal dať úplatok v súvislosti s jeho firmou, keďže sa o ňu zaujímal Kriminálny úrad finančnej správy, vo výške niekoľko sto tisíc eur.

Prokurátora Šantu, ktorý bol pôvodne jeden z dozorujúcich prokurátorov kauzy Očistec, predvolala obhajoba obžalovaného, bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika Ten v pondelok neprišiel.

„Z výpovede svedka vyplynulo, že môj klient nikdy nezasahoval do výkonu dozoru v trestnej veci Váhostav, ale ani v žiadnej inej trestnej veci, ktorú prokurátor Šanta dozoroval. Žiadnym spôsobom na neho nezákonne nevplýval,“ reagoval po výsluchu prokurátora obhajca Dušana Kováčika Erik Magál.

Šanta necítil tlak na vyšetrovanie

Ako Šanta vo výpovedi zdôraznil, nezdieľal metódy riadenia a hodnoty vtedajšieho špeciálneho prokurátora. Dušan Kováčik v jeho očiach údajne zlyhal odborne i ľudsky. Od roku 2010, kedy bol odvolaný z pozície riaditeľa odboru ekonomickej kriminality, nemal s ním bližší kontakt.

V kauze Váhostav, ktorú dozoroval a je jedným zo skutkov obžaloby Očistca, kde mali podľa obžaloby niektorí policajní funkcionári manipulovať vyšetrovanie, nezachytil nejaké tlaky na vyšetrovanie „v oficiálnej rovine prokurátorského dozoru“.

„Nikdy v živote by som nepripustil nezákonnosť. Iná vec je, čo sa deje, keď sa zatvoria dvere na kancelárii prokurátora a keď vyšetrovatelia a ďalší aktéri si idú po svojom. Ako moja dlhoročná prax hovorí, niekedy, obhajca alebo vyšetrovateľ navodia neexistujúcu atmosféru vo vzťahu k obvinenému alebo podozrivému. Napríklad, že bude stíhaný, hoci v skutočnosti mu stíhanie nehrozí, že mu hrozí vysoký trest a v skutočnosti mu hrozí nízky trest a podobne. S dodatkom, že vieme to za určitú sumu vybaviť, aby vám tieto konzekvencie nehrozili. A to už sa deje mimo línie prokurátora, jednoducho poza jeho chrbát. A títo obvinení mnohokrát na takúto hru pristúpili,“ konštatoval Šanta i pred senátom.

Čítajte viac

Kauza Očistec má ďalšiu zmenu v tíme žalobcov. Vracia sa prokurátor, ktorý bol pri jej začiatkoch

Podľa jeho slov niektorým prokurátorom, jeho kolegom, mal Kováčik „brať spisy nadivoko“ a sám o nich rozhodovať. Jemu si vraj nedovolil vziať žiadny spis, pretože vedel, že by to nenechal len tak.

„Moje kauzy skončili obžalobou na súde a takmer na 100 percent boli obžalované osoby aj odsúdené,“ zdôraznil Šanta pre médiá.

Podľa informácií Denníka N sa Trantaličov prípad týka jeho firmy Interstore Group, o ktorú sa zaujímal Kriminálny úrad finančnej správy. Podnikateľ mal preto požiadať svojho známeho Petra Javorčeka, či by mu s problémom dokázal pomôcť.

Javorček poznal manželov Magdalénu a Martina Fleischerovcov. Martin Fleischer v minulosti pôsobil na ministerstve vnútra aj na finančnej správe. Následne sa mal obrátiť na vtedajšieho riaditeľa KÚFS Ľudovíta Makóa a zisťovať, či sa situácia okolo firmy dá vyriešiť.

Magdaléna Fleischerová podľa obžaloby odkázala Javorčekovi, že riešenie by stálo 500-tisíc eur. Neskôr sumu znížila na 400-tisíc, pričom Javorček už túto zmenu ďalej neposunul.

Peniaze mali smerovať k Makóovi

Trantalič podľa obžaloby peniaze postupne odovzdával Javorčekovi, ktorý ich následne poskytol Fleischerovej. O rozdelení peňazí mal rozhodnúť Norbert Bödör.

Fleischerovci sa k skutku priznali a sú už právoplatne odsúdení. Z celej sumy si podľa obžaloby mali ponechať 40-tisíc eur. Javorček je takisto právoplatne odsúdený.

Podľa obžaloby následne 90-tisíc eur pripadlo Ľudovítovi Makóovi, rovnakú sumu mal dostať Bernard Slobodník a ďalších 180-tisíc eur si mali rozdeliť Gašpar s Bödörom.