Zomrela pionierka softvérového inžinierstva Hamiltonová. Jej kľúčová práca pomohla vyslať astronautov na Mesiac
Vo veku 90 rokov zomrela americká informatička Margaret Hamiltonová, ktorá viedla tím zodpovedný za vývoj palubného softvéru pre lunárny program Apollo.
Jej práca zohrala kľúčovú úlohu pri pristátí astronautov na Mesiaci, informovala britská stanica BBC. Jej úmrtie 30. septembra potvrdil Massachusettský technologický inštitút (MIT), kde takmer 20 rokov pôsobila.
Pioniérka softvérového inžinierstva
Hamiltonová patrila medzi priekopníkov softvérového inžinierstva. Na MIT nastúpila v roku 1959 a neskôr viedla tím, ktorý vyvíjal a testoval palubný softvér pre misie Apollo. V roku 1968 stála na čele tímu zodpovedného za softvér lunárneho programu.
Jedným z jej najvýznamnejších prínosov bol systém, ktorý dokázal uprednostňovať najdôležitejšie úlohy počítača. Práve ten zohral kľúčovú úlohu počas pristávania lunárneho modulu Eagle misie Apollo 11 v júli 1969.
Krátko pred pristátím palubný počítač signalizoval preťaženie a hrozilo, že komplikovaný manéver nebude možné dokončiť. Hamiltonová a jej tím však s podobnou situáciou počítali. Ich softvér dokázal ukončiť menej dôležité procesy a sústrediť výkon počítača na najvyššiu prioritu – pristátie na Mesiaci. Modul Eagle tak mohol v pristávacom manévri pokračovať a astronauti Neil Armstrong a Buzz Aldrin bezpečne pristáli na mesačnom povrchu.
„Označiť Hamiltonovú za priekopníčku, či povedať, že predbehla svoju dobu, by bolo značným podcenením jej prínosu,“ uviedol MIT. Podľa inštitútu pracovala v oblasti softvérového inžinierstva v čase, keď tento odbor ešte len vznikal.
„Lákala ma samotná myšlienka aj fakt, že sa o niečo také predtým nikto nepokúsil,“ povedala Hamiltonová v roku 2019 v rozhovore pre denník The Guardian. „Bola som prvou programátorkou, ktorá sa k tímu pripojila, a zároveň prvou ženou, ktorú prijali do zamestnania.“
Absolútna dôslednosť v práci
Vývoj softvéru pre Apollo si vyžadoval mimoriadnu spoľahlivosť. „Nebola druhá šanca. Vedeli sme to. Svoju prácu sme brali veľmi vážne,“ spomínala Hamiltonová. Do práce ju občas sprevádzala aj jej malá dcéra, a to i počas nočných zmien či cez víkendy.
Hamiltonová sa narodila 17. augusta 1936 v štáte Indiana. Študovala matematiku a v roku 1958 získala bakalársky titul na Earlham College. Na MIT pôvodne nastúpila, aby finančne podporila svojho manžela počas jeho štúdia práva. Pred prácou na programe Apollo sa venovala aj meteorológii a pracovala na prvom americkom systéme protivzdušnej obrany.
V roku 1976 MIT opustila a začala podnikať v oblasti softvéru. Založila viacero spoločností vrátane firmy Hamilton Technologies, ktorá dodnes pôsobí v Massachusetts.
Ikonická fotografia s kódom
Jej meno sa spája aj s ikonickou fotografiou z roku 1969, na ktorej stojí vedľa stohu vytlačeného zdrojového kódu vysokého približne ako ona sama.
V roku 2016 jej prezident USA Barack Obama udelil Prezidentskú medailu slobody - najvyššie civilné vyznamenanie Spojených štátov - za jej prínos k vede a výskumu vesmíru. Obama vtedy uviedol, že Hamiltonová „symbolizuje generáciu žien, o ktorých sa príliš nehovorilo, no ktoré pomohli vyslať človeka do vesmíru“.
Administrátor amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) Jared Isaacman označil Hamiltonovú za priekopníčku, ktorej práca pomohla umožniť program Apollo a prvé lety ľudí na Mesiac.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"