Estónsko presúva jednotky k hraniciam a masívne zbrojí. Chce bojovať o každý centimeter územia

Rusko sa v najbližších dvoch rokoch nechystá rozpútať otvorenú vojnu so Severoatlantickou alianciou, domnievajú sa estónska armáda a spravodajské služby. Zároveň však varujú, že Moskva sa pripravuje na potenciálny budúci konflikt s touto pobaltskou krajinou, ktorá je členom NATO od roku 2004.

Strach z lokálneho výpadu

Estónski predstavitelia sa obávajú, že Rusko by mohlo podniknúť lokálne obmedzený výpad cez hranicu, aby otestovalo pripravenosť ostatných členských krajín aliancie prísť na pomoc napadnutému členovi.

Pripúšťajú, že ani samotné Estónsko, ani NATO v súčasnosti Rusko vierohodne neodstrašujú. Estónsko, ktoré nemá ani vlastné letectvo a o ochranu jeho vzdušného priestoru sa preto starajú spojenci, prechádza na stratégiu aktívnej obrany, píše FT.

Estónska prvá brigáda, hlavná bojová sila v krajine, sa presunie z Tapy, ktorá v súčasnosti slúži ako hlavná vojenská základňa v krajine, do Johvi, mesta vzdialeného asi 50 kilometrov od hraníc s Ruskom, kde vzniká nová a nákladná infraštruktúra pre vojakov.

Okrem Johvi sa buduje nová základňa pre až 1 000 vojakov aj v Narve. V tomto meste na hranici s Ruskom armáda počíta s 200-člennou stálou posádkou, ktorú bude v prípade krízy možné zvýšiť na 1 000.

Vojenské výdavky, akvizície a obranné kapacity

Podľa oficiálnych údajov Estónsko tento rok vynaloží na obranu 5,4 percenta HDP a v tomto ohľade patrí v rámci NATO k špičke. Minulý rok podpísalo zmluvu o kúpe deviatich amerických raketometov Himars vrátane balistických striel s doletom až 300 kilometrov a deviatich juhokórejských raketometov Chunmoo s podobným doletom. Vysoko postavený predstaviteľ pôsobiaci v Tape poznamenal, že do Petrohradu je to 260 kilometrov.

Písali sme

Estónsko zakázalo tranzit ruského a bieloruského obilia cez svoje územie. Nechce pomáhať financovať vojnu

Podľa nemenovaného zástupcu ministerstva obrany Estónsko pod vplyvom ruskej invázie na Ukrajinu mení scenáre pre prípad ruskej agresie. Udalosti na Ukrajine vraj totiž ukázali, že Kremeľ je ľahostajný voči počtu obetí a že hneď ako ruská armáda obsadí nejaké územie, nebude sa ho chcieť vzdať a bude oň bojovať aj za cenu toho, že na ňom bude všetko zničené. Pre štát s 1,3 milióna obyvateľov a rozlohou 45 000 štvorcových kilometrov ide o znepokojujúce zistenie, poznamenáva denník.

Estónske stále ozbrojené sily majú len 4 200 príslušníkov; v prípade hrozby konfliktu alebo priamej vojny sa k nim môže pripojiť 39 500 príslušníkov záloh vo vysokej pohotovosti, ktorí sa do niekoľkých hodín dostanú do jednotky, s ktorou absolvovali výcvik. Ďalších 40 000 záložníkov bude pripravených na nasadenie bez konkrétnej úlohy.

Písali sme

Rutte: Pred Ruskom sa nám neklepú kolená. Hybridné útoky proti krajinám NATO neoslabia podporu Ukrajine

Hrozba útoku na Narvu

Estónsko má v prípade ruskej invázie v úmysle bojovať o každý centimeter svojho územia a útočiť v hĺbke nepriateľského územia. „Z vojenského hľadiska je to veľmi náročné,“ povedal Tarmo Kundla, veliteľ estónskej prvej brigády. Vysvetlil, že armáda nebude môcť ustúpiť ani nalákať nepriateľa do pre neho nevýhodných situácií.

Estónska vojenská spravodajská služba sa obáva obmedzeného ruského útoku na hranici, najmä na Narvu, mesto s prevažne rusky hovoriacim obyvateľstvom.

Z hľadiska prípadnej rozsiahlej invázie by jej obsadenie nemalo veľký zmysel, ale podľa estónskych predstaviteľov by to mohlo slúžiť ako test odhodlania NATO s cieľom rozbiť alianciu a spochybniť jej ochotu pomôcť napadnutej krajine.