O prezidentovi Brazílie rozhodne súboj dvoch odlišných vízií. V druhom kole sa stretne Lula a Bolsonaro
O novom prezidentovi Brazílie sa rozhodne až v druhom kole, v ktorom sa 25. októbra stretne úradujúca ľavicová hlava štátu Luiz Inácio Lula da Silva s pravicovým senátorom Fláviom Bolsonarom. Po sčítaní hlasov v 98,64 percenta okrskov viedol Bolsonaro so ziskom 47,27 percenta hlasov pred Lulom, ktorý dostal 44,88 percenta hlasov. Informovali o tom agentúry AFP a DPA.
Prekvapivý výsledok a návrat rodiny Bolsonarovcov
Tento výsledok je prekvapením, keďže predvolebné prieskumy favorizovali 80-ročného Lulu, ktorý sa usiluje o štvrté funkčné obdobie. Ak by 45-ročný Bolsonaro v druhom kole zvíťazil, Brazília by sa zaradila medzi latinskoamerické krajiny, v ktorých sa v poslednom období posilnili pravicové politické sily. Bolsonaro bol pred začiatkom kampane na celoštátnej úrovni menej známym politikom, no po tom, ako ho jeho otec označil za svojho politického nástupcu, získal podporu konzervatívnej časti voličov.
Voľby zároveň znamenajú politický návrat rodiny Bolsonarovcov. Flávio Bolsonaro je synom 38. brazílskeho prezidenta Jaira Bolsonara, ktorého vlani odsúdili za pokus o štátny prevrat po prehratých voľbách v roku 2022. Manželka Jaira Bolsonara, Michelle, a jeho syn Carlos získali kreslá v Senáte. Ďalší syn Jair Renan Bolsonaro bol zvolený do Poslaneckej snemovne.
Flávio Bolsonaro bol počas kampane vyšetrovaný pre podozrenie z korupcie súvisiace s financovaním životopisného filmu o svojom otcovi s názvom Čierny kôň. Do prípadu je zapojený aj podnikateľ a bankár Daniel Vorcaro, ktorý je sám vyšetrovaný v súvislosti s rozsiahlym finančným škandálom. Mnohých voličov však táto informácia príliš neovplyvnila vzhľadom na nespokojnosť s cenami a fungovaním ľavice.
Brazília má pred sebou súboj dvoch táborov. Súčasný prezident hovorí o voľbe medzi demokraciou a barbarstvom
Kampaň a postoje kandidátov
Lula, ktorý bude mať 27. októbra 81 rokov, počas kampane označil voľby za súboj medzi demokraciou a „barbarstvom“ a varoval voličov, že v dôsledku tlaku zo strany USA je v stávke suverenita Brazílie. Lula sa v kampani opieral o svoje sociálne programy, ktoré pomohli miliónom ľudí dostať sa z chudoby, pričom počas jeho mandátu klesla inflácia aj nezamestnanosť. Časť voličov ho však kritizuje pre vysoké životné náklady.
Súčasťou predvolebnej kampane boli aj otázky kontroly nad brazílskymi zásobami vzácnych zemín, o ktoré majú záujem USA a ďalšie krajiny. Flávio Bolsonaro prezentoval Brazíliu ako „riešenie“, ktoré by mohlo zmierniť závislosť USA od Číny v oblasti týchto kľúčových nerastných surovín. Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že voľby pozorne sleduje, no Bolsonara verejne nepodporil.
Okrem hlavy štátu si Brazílčania volili aj celú Poslaneckú snemovňu, tretinu Senátu, guvernérov štátov a regionálne zastupiteľstvá. Bez ohľadu na výsledok druhého kola prezidentských volieb bude nová vláda odkázaná na väčšinu v Kongrese.