Oplatí sa ešte pestovať hrozno? Horúčavy a sucho zničili slovenským vinárom časť úrody

Slovenskí vinohradníci bijú na poplach. Stoja pred otázkou, či sa im pestovanie hrozna ešte vôbec oplatí. Extrémne sucho a vysoké teploty ich pripravili o desiatky percent úrody.

Tohtoročný zber hrozna sa pomaly končí, no vinohradníci namiesto úspešnej úrody počítajú finančné aj materiálne straty. Letné horúčavy a deficit zrážok si vybrali svoju daň na objeme zozbieraných plodov.

Úroda hrozna klesá, produkčné náklady rastú

„Tento rok bol jeden z najťažších ročníkov, čo si vôbec pamätám, pretože bolo obrovské sucho. Také sucho tu asi ešte nikdy nebolo, takže úroda hrozna je o 30 až 50 percent nižšia,“ zhodnotil aktuálnu situáciu vinohradník a vinár Milan Pavelka.

Menej hrozna však automaticky neznamená horšie víno. Hoci sa suchý rok výrazne podpísal pod nižšie množstvo, kvalita tohtoročnej úrody je podľa odborníkov na veľmi vysokej úrovni.

„To, čo nám tento ročník zobral na kilogramoch, to nám pridal na kvalite. Surovina bola veľmi zdravá a kvalitná,“ vysvetlil Vladimír Mrva, prezident Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska.

Úroda hrozna klesá, produkčné náklady rastú a podľa pestovateľov je doterajšia pomoc zo strany štátu nedostatočná. Vinohradníci preto otvorene volajú po systémovej podpore, keďže konkurovať zahraničným producentom je pre nich čoraz náročnejšie.

„Víno dovážané zo západnej Európy má rôzne dotácie a výhody na trhu, ktorým my jednoducho nie sme schopní konkurovať,“ upozornil vinár.

Čítajte viac

Extrémne sucho aj lacný dovoz zo zahraničia. Aká je budúcnosť slovenských vinohradov podľa odborníka?

Hrozieb je niekoľko

A to nie je jediný problém, s ktorým sa slovenské vinohrady pasujú. Čoraz väčšou hrozbou sa stáva nebezpečné karanténne ochorenie – zlaté žltnutie viniča. Choroba nemá účinnú liečbu a nekontrolovateľne ju šíri prenášač cikáda viničová. Odborníci varujú, že ak sa situácia nebude radikálne riešiť, následky pre slovenské vinohradníctvo môžu byť devastačné.

„Pokiaľ budeme k tomu pristupovať tak, že sa to nejako vyrieši, v roku 2030 už nebudeme mať žiadne slovenské hrozno. Darmo si bude vinohradník chrániť svoju obhospodarovanú plochu, keď mu tá cikáda preletí z neobrábaného pozemku,“ varoval Bruno Gábel, odborník v oblasti ochrany rastlín z občianskeho združenia Zdravý vinič.

Napriek polovičnej úrode a zvýšeným nákladom by sa však fľaše vína na pultoch nemali výraznejšie zdražovať. Dôvodom je celkový pokles spotreby a obavy zo straty zákazníkov.

„Zákazník je najmä v tomto období veľmi citlivý na cenu, takže nepredpokladám, že by malo dochádzať k nejakému výraznému zvyšovaniu cien,“ dodal prezident Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska.

Pred slovenským vinohradníctvom tak stojí séria zásadných výziev – od klimatických zmien a sucha cez epidémie chorôb až po tvrdý ekonomický tlak. O budúcnosti domáceho vína preto rozhodne nelen počasie, ale aj schopnosť pestovateľov prispôsobiť sa novým podmienkam a miera podpory, ktorú dostanú od štátu.