Kulbergs smeruje k jasnému víťazstvu v Lotyšsku. Hnutie inšpirované MAGA skončilo podľa odhadov druhé

Sobotné (3. 10.) parlamentné voľby v Lotyšsku podľa odhadov jasne vyhrala stredopravicová Zjednotená kandidátka premiéra Andrisa Kulbergsa. Informovala o tom agentúra Reuters, podľa ktorej by táto strana podporujúca Ukrajinu v jej obrane pred ruskou inváziou mohla získať 35,6 percenta hlasov. Kulbergs už vyhlásil, že verí, že bude môcť zostať na čele tejto pobaltskej krajiny.

Na druhom mieste sa s 11,3 percenta podľa odhadov verejnoprávnej stanice LSM umiestnilo populistické zoskupenie Lotyšsko na prvom mieste, uviedla agentúra Reuters. Reuters poznamenal, že toto zoskupenie sa inšpirovalo hnutím MAGA (Urobme Ameriku opäť skvelou) amerického prezidenta Donalda Trumpa. Predvolebné prieskumy naznačovali, že hnutie bude o druhé miesto súperiť s proruskou stranou Suverénna moc, ktorá podľa odhadov získala 10,8 percenta hlasov.

Kulbergs by chcel opäť viesť vládu

Kulbergs vyhlásil, že by chcel opäť viesť vládu. Ak by odhady zodpovedali výsledkom, potreboval by koaličného partnera na získanie parlamentnej väčšiny. Premiér už podľa Reuters vylúčil možnosť zostavenia vlády so stranou Lotyšsko na prvom mieste. Rovnako uviedol, že nebude spolupracovať so žiadnou proruskou stranou.

Kulbergs tiež uviedol, že hospodárske väzby s Ruskom jeho krajinu oslabujú, pretože Moskva môže takéto vzťahy zneužiť. Jeho proruskí rivali však zastávajú opačný názor. Požadujú zastavenie pomoci Ukrajine a zameranie sa na otázky životných nákladov, predovšetkým na ruskojazyčnú menšinu. V krajine s 1,8 milióna obyvateľov má ruštinu ako materinský jazyk približne tretina populácie.

Čítajte viac

V Rusku zostala už len fasáda demokracie, vyhlásila Kallasová. Putinova strana valcuje voľby, opozície sa zbavil

Ruskojazyčná menšina je rozdelená

Reuters uviedol, že ruskojazyčná menšina je v Lotyšsku rozdelená na tých, ktorí v súvislosti s vojnou rozpútanou ruským prezidentom Vladimirom Putinom cítia hanbu či hnev, a na časť frustrovanú z obmedzovania ich vplyvu na verejný život.

Lotyšsko totiž postupne obmedzuje používanie ruštiny vo verejnom živote. Verejnoprávny rozhlas a televízia LSM od tohto roka nevysielajú v ruštine a od januára 2026 nebudú s výnimkou prípadov, ako je napríklad výnimočný stav či boj proti dezinformáciám ohrozujúcim štát, zverejňovať na webových stránkach ani sociálnych sieťach žiadny obsah v ruštine.

Voľby v Lotyšsku sa konali v čase, keď táto krajina aj susedné štáty vyjadrujú obavy z možných ruských hybridných útokov v súvislosti s podporou Ukrajiny. Tá sa od februára 2022 bráni ruskej invázii. Moskva tieto obavy označuje za nepodložené a podľa Reuters hovorí o protiruskej hystérii.