Jeseň prináša únavu aj stres. Odborník pre ta3 vysvetľuje, čo s nami robí menej svetla a prečo nám rastie brucho

S príchodom jesene ubúda denného svetla a stmieva sa čoraz skôr. Práve v tomto čase si mnohí ľudia začínajú všímať, že majú menej energie, horšiu náladu, ťažšie sa ráno rozbiehajú alebo sa im nechce venovať aktivitám, ktoré im počas leta nerobili problém.

Únava nie je len pocit

Podľa odborníka na zdravú výživu a diagnostiku Martina Minarecha nejde iba o subjektívny pocit. Dôležitú úlohu zohráva množstvo svetla, ktorému sme počas dňa vystavení.

„Akonáhke prechádzame do jesene a čím viac sa nám tie mesiace posúvajú, tak automaticky začína sa nám skracovať aj biologický deň,“ vysvetlil odborník.

Ráno sa podľa neho čoraz častejšie budíme do tmy a rozdielne na to reagujú aj jednotliví ľudia: „Niektorí ľudia sú viacej citlivejší, niektorí menej. Rozdielne to pôsobí na ľudí. A potom nám vznikne taký typický jesenný človek, že naozaj je tam väčšia únava.“

Typickými prejavmi môžu byť problémy s ranným naštartovaním, prokrastinácia či takzvaná mentálna hmla. Človeku sa môže ťažšie premýšľať a môže strácať záujem o prácu či voľnočasové aktivity.

Menej serotonínu a horšia nálada

Svetlo podľa Minarecha súvisí aj s hormónom serotonínom, ktorý sa spája s dobrou náladou. Jeho úloha však podľa odborníka nie je iba psychická.

„Serotoním nespôsobuje len to, že máme dobrú náladu, ale pôsobí na celý organizmus aj takým spôsobom, že potom sa nám lepšie pracuje, lepšie dokončujeme úlohy, lepšie sa nám naštartuje na celkový pracovný deň,“ doplnil.

Čítajte viac

Jesenná chrípková sezóna je tu. Lekári: Vakcíny zachraňujú tisíce životov, no Slováci ich odmietajú

Tvorbu serotonínu ovplyvňuje najmä slnečné žiarenie. Organizmus zároveň funguje podľa vnútorného rytmu, ktorý je svetlom výrazne ovplyvňovaný.

Práve preto môže byť podľa neho počas jesene náročnejšie vyrovnávať sa so stresom a udržať si dostatok energie.

Stres nemusí byť nepriateľ

Stres má medzi ľuďmi často zlú povesť. Podľa odborníka však samotný stres nemusí byť škodlivý. Problémom sa stáva najmä vtedy, keď je dlhodobý.

„Každý má zadefinovaný stres ako zlú hrozbu. To isté je aj kortizol, ktorý je dosť démonizovaný ako stresový hormón, ale on je dosť dôležitý, pretože nám pomáha k našim výkonom, či sú to pracovné, športové výkony,“ vysvetlil.

Zdôraznil, že stres nás dokáže mobilizovať. Pri práci, športe či dôležitej skúške môže krátkodobá stresová reakcia pomôcť podať výkon. Rozdiel medzi produktívnym a škodlivým stresom môže súvisieť aj s tým, ako konkrétnu situáciu človek vníma. Minarech uvádza príklad výskumu, pri ktorom sledovali študentov počas športovej aktivity a následne pri skúške.

„Tie hodnoty stresu boli rovnaké. Pri pohybovej aktivite aj pri praktickej skúške. Ide len o vnímanie stresu. Pri pohybovej aktivite sa to definovalo ako produktívny stres.“

Vyhnúť sa mu podľa jeho slov úplne nedá. Preto je dôležité budovať si „stresovú odolnosť“. Jednou z možností je pravidelný pohyb. Aj fyzická aktivita totiž predstavuje pre telo určitú formu stresu, no zároveň môže pomáhať zvyšovať odolnosť organizmu.

Dôležité je podľa Minarecha prispôsobiť pohyb konkrétnemu človeku a jeho možnostiam. Po fyzickej aktivite sa zároveň podľa odborníka uvoľňujú látky, ktoré pomáhajú upokojovať nervový systém.

Kedy už stres prerastá do úzkosti?

Chronický stres môže ovplyvňovať aj pamäť a schopnosť operatívne reagovať. Prvým varovným signálom je problém zapamätať si bežné veci: „To je typické, keď ste v chronickom strese, zrazu si neviete spomenúť.“

Rozlíšiť bežný stres od úzkostného stavu môže byť dôležité najmä vtedy, keď sa človek k stresujúcej situácii neustále vracia v myšlienkach.

Z praxe uvádza príklad manažérky, ktorá zažila nepríjemný pracovný míting. Samotná porada bola stresovou udalosťou. Problém však nastal, keď si ju opakovane prehrávala aj doma.

Podľa odborníka je rozdiel práve v tom, či stres súvisí s aktuálnym okamihom, alebo si človek stresovú situáciu opakovane vytvára v hlave.

„Keď už sa to deje, že rozmýšľame nad udalosťou či už z minulosti, alebo v budúcnosti, tak to už je úzkostný stav,“ upozornil s tým, že takáto reakcia mala podľa neho v minulosti ochrannú funkciu. Dnes však môže človek stresovú situáciu prežívať opakovane aj v prostredí, kde mu bezprostredné nebezpečenstvo nehrozí.

Pomôcť podľa neho môže plánovanie a jasné oddelenie pracovného a súkromného času. Ak človek nestihne prácu dokončiť, mal by si podľa odborníka úlohy naplánovať na ďalší deň namiesto toho, aby ich neustále nosil v hlave.

Pomalý metabolizmus a rastúce brucho

Dlhodobý stres môže podľa odborníka zasahovať aj do metabolizmu. Práve s tým spája aj ukladanie tuku v oblasti brucha. „Kortizol ako stresový hormón nám reguluje stres, reguluje nám aj metabolizmus, imunitný systém, reguluje nám aj zápaly v tele, aj ich utlmuje a podporuje ich.“

Pri stresovej reakcii sa telo pripravuje na okamžitú aktivitu. Do krvi sa uvoľňuje glukóza a krv sa presúva od niektorých orgánov smerom k svalom.

Ak však človek stres prežíva napríklad v aute, v kancelárii alebo pri počítači a túto energiu fyzicky nespotrebuje, podľa Minarecha môže dochádzať k jej ďalšiemu ukladaniu.

Čítajte viac

Kravské mlieko verzus rastlinné. Jedno zvyšuje riziko vzniku depresie, druhé ho znižuje, odhaľuje štúdia

Odborník upozorňuje aj na viscerálny tuk, teda tuk uložený okolo vnútorných orgánov. Takzvané „kortizolové brucho“ preto podľa neho nemožno riešiť jedným opatrením.

„Telo má rádo pravidelnosť, či to je príjem kalórií, alebo sú to pohybové aktivity,“ zopakoval Minarech.

Aj večerné jedenie preto treba vnímať v kontexte celého dňa a celkovej životosprávy. Samotný kortizol nie je totiž jediným faktorom, ktorý rozhoduje o priberaní.

Problémom však nemusí byť iba práca. Stresovú reakciu môže večer podporovať aj obsah, ktorý človek sleduje pred spaním. Pri riešení problémov so spánkom preto podľa neho treba zohľadniť viacero faktorov a najskôr analyzovať celkovú záťaž a spôsob života.

Pomôcť môže aj horčík či vitamín D

Súčasťou riešenia môže byť podľa odborníka aj správna výživa a niektoré výživové doplnky. Spomína napríklad magnézium.

„Vhodné je napríklad uživanie magnézia v kombinácii s vitamínom B6. Upokojí to svaly a spôsobí relaxačne, potom sa lepšie spí,“ prezradil.

Pri strese totiž dochádza aj k stratám horčíka, preto môže byť jeho dopĺňanie dôležité. Na otázku, kedy magnézium užívať, odpovedá: „Určite ráno a večer, len tam si treba dať potom pozor napríklad u žien, ktoré majú nízky tlak. Tam potom treba zvoliť inú formu dávkovania.“

Ďalšou látkou, ktorú spomína v súvislosti so serotonínom, je aminokyselina tryptofán. Tryptofán sa nachádza napríklad v mliečnych výrobkoch či mäse.

Spomenul aj vitamín D, ktorý podľa neho netreba vnímať iba ako sezónny doplnok. „Déčko“ pomáha pomáha imunitnému systému hlavne období respiračných ochorení a preto je dôležité udržiavať jeho dostatočnú hladinu v organizme.

Celú epizódu relácie Téma si môžete pozrieť aj tu: