Eurokomisár Síkela: Závislosti sú extrémne riziko. Európa má systém, ktorý vo svete nemá obdobu (rozhovor)
Európa vstupuje do novej éry globálnej konkurencie, kde bojuje nielen o ekonomickú silu, ale aj o technológie, kritické suroviny a vplyv vo svete. Priamo v epicentre týchto kľúčových geopolitických tém pôsobí český eurokomisár pre medzinárodné partnerstvá Jozef Síkela.
O konkrétne ktorých krajinách ste hovorili s ministerkou Denisou Sakovou?
Slovensko má pomerne silnú tradíciu v Afrike. Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu pôsobí v 40 krajinách a napríklad v minulom roku, alebo to bolo tento rok, bola najväčšia podnikateľská misia do Tanzánie a Kene. To sú konkrétne destinácie, kde aj my máme významné projekty v rámci Global Gateway.
Bavili sme sa aj o konkrétnych odvetviach, kde by sme mohli spolupracovať, pretože Global Gateway je primárne o udržateľných zdrojoch energie, o čistení vody a vôbec manažmentu vody, o spracovaní odpadov, ale aj o doprave, konektivite digitálnych technológií a v neposlednom rade aj o spracovaní nerastných surovín.
V túto chvíľu sme vytypovali oblasti, ako napríklad kybernetická bezpečnosť, kde by sme spoločne hľadali nejaké témy. Ale vzhľadom na to, že niektoré slovenské firmy sa vďaka mojej bankovej histórii na Slovensku obracajú priamo na mňa, tak sme sa dohodli, že budeme firmy smerovať tak, aby pôsobili v rámci národného tímu Slovensko a lepšie sa koordinovali práve s ministerstvom hospodárstva a Eximbankou.
Čo sa týka vzťahov s aktuálnou vládou Andreja Babiša, vy ste povedali, citujem, že nemáte takmer žiadne vzťahy a ani ich nechcete. Prečo?
Ja nehovorím, že ich nechcem. Ja len asi hodnotovo i ekonomicky patrím do iného politického tábora. Keď som bol menovaný eurokomisárom, tak moje portfólio bolo do značnej miery dehonestované ako bezvýznamné portfólio.
Takže ja si myslím, že skôr oni majú problém teraz prísť a vlastne nejakým spôsobom sa koordinovať. Pokiaľ ide o pracovné aktivity, tak my máme celý rad aktivít napojených napríklad na Národnú rozvojovú banku a podporu českých firiem.
Máme za sebou aj úspechy, kde sa podarilo vďaka inovatívnemu produktu v spolupráci s Európskou investičnou bankou podporiť nesmierne významnú zákazku pre českú Škodu Transportation na dodávku vlakov do Uzbekistanu. Takže tá pracovná úroveň, tá spolupráca s tým firemným sektorom prebieha a to je asi to najdôležitejšie.
Vláda Andreja Babiša sa na vás v žiadnych otázkach ani neobracia? Týkajúcich sa eurokomisie povedzme.
V túto chvíľu žiadny takýto kontakt neprebehol.
Pre vás to bolo sklamaním, že ste dostali toto portfólio medzinárodného partnerstva? Predsa len aj česká vláda, vtedy Petra Fialu, sa usilovala o energetiku, prípadne obchod, ktorý získal Maroš Šefčovič, slovenský eurokomisár. Ako ste vnímali to, že to bolo práve toto portfólio?
Samozrejme, keď som sa uchádzal o tú pozíciu a o tie jednotlivé portfóliá, tak som chcel pokračovať v tej agende, ktorú som pokrýval ako minister priemyslu, obchodu a energetiky. A logicky sa ponúkalo toto portfólio ako energetika.
Takže zo začiatku tam bola určitá ľútosť v tom, že nebudem mať ten presah na napríklad európsku energetiku konkrétne. Na druhej strane som pochopil, že som dostal do rúk možno najvýznamnejší geopolitický nástroj, ktorý dnes Európa má. Zistil som tiež, že táto práca je investičná a kombinuje projektový manažment s diplomaciou. Je teda veľmi blízka tomu, čomu som sa venoval v bankovníctve – posudzovaniu zmysluplnosti projektov a hľadaniu najlepších riešení a nástrojov. Dnes som preto veľmi rád a nadšený, že mám práve toto portfólio. Za dva roky som navštívil už viac ako 40 krajín
Stretávam sa s hlavami štátov, s najvýznamnejšími predstaviteľmi vlád, či už je to v Afrike, v Latinskej Amerike, v Tichomorí alebo aj v rámci členských zemí EÚ. Portfólio má jednu veľkú výhodu, že môžete vidieť konkrétne výsledky svojej práce.
Nie všetci to tak predsa len vidia. Vy hovoríte, že je to jedno z najdôležitejších portfólií, pokiaľ ide o geopolitiku. V čom? Lebo keď povieme divákovi Global Gateway, on ani nevie, o čo ide. (...) Prečo je z vášho pohľadu také kľúčové? Možno slovami, aby bežný Slovák pochopil toto portfólio.
Pretože je to portfólio, ktoré má priamy dopad na oblasti, ktoré sú z hľadiska Európy strategické. Týka sa to aj migrácie. A práve toto portfólio je jedným z nástrojov, ako riešiť prvotné príčiny migrácie. Prečo ľudia migrujú? Buď preto, že sú zúfalí, pretože majú vojnu blízko svojich domovov, alebo pretože nemajú prácu.
A vlastne Global Gateway je jedným z nástrojov, ako napríklad v populačne rýchlo rastúcom africkom kontinente vytvárať pracovné miesta a hodnotové reťazce. Na druhej strane je to aj otázka rozširovania vplyvu Európy, rozširovania trhov pre európske firmy, zaisťovania ekonomickej bezpečnosti a ekonomickej odolnosti tým, že získavame nové partnerstvá.
Prostredníctvom obchodných zmlúv otvárame cestu európskym firmám na nové trhy a zároveň získavame nových partnerov v rámci tých zemí. A zároveň je to aj o budúcnosti Európy z hľadiska dostupnosti kritických surovín. To znamená zaistenie dodávok od väčšieho množstva dôveryhodných partnerov, dodávok, ktoré sú založené na vzájomnej výhodnosti.
Určite sledujete aj vy rôzne voľby, či už krajské, komunálne alebo celoštátne, naprieč Európskou úniou. A veľakrát sa darí vyhrávať aj pri téme migrácie rôznym, povedzme, ultranacionalistickým smerom. Čo Európska únia môže urobiť viac z pohľadu tretích krajín, aby zabránila migrácii? Prípadne, aby migráciu nemohli takto uchopiť rôzne strany, ktoré neskôr profitujú?
Je veľmi zaujímavé sledovať, že práve migrácia sa stala veľkou témou v zemi, kde takmer žiadny migračný problém nie je. Samozrejme, to, čo Európa môže urobiť viac, je to, čo robíme. Celé to začína od potláčania prvotných príčin, čo je moja agenda. A končí to vlastne lepšou ochranou európskych hraníc.
My sme zaviedli nový systém, ktorý vo svete nemá obdobu. To znamená, že máme teraz veľký, dokonalý prehľad o tom, kto do Európy príde, kto sa v nej nachádza, kto zase odíde. Veľa zemí sa sťažuje na predĺženie čakacích dôb, ale každý, kto cestoval napríklad do Spojených štátov, tak vie, že v niektorých krajinách je toto obvyklé.
A zároveň to pomáha lepšiemu prehľadu o tom, kto sa v Európe nachádza, a tým pádom aj k lepšej identifikácii tej nepravidelnej, alebo ako niektorí hovoria, nelegálnej migrácie. To, čo asi Európa bude musieť zlepšiť, je do určitej miery, ako riešiť pobyty tých migrantov, ktorí sa v Európe nachádzajú nelegálne a nemajú nárok na azyl z rôznych dôvodov.
Nakoľko by ste vypovedali, že vaše portfólio je práve o tom, aby Európska únia dokázala lepšie konkurovať Číne, povedzme napríklad v Afrike? A práve to Global Gateway, ktoré divákom nie je úplne jasné, je takou odpoveďou na čínsku hodvábnu cestu.
Otázka je, čo znamená Číne lepšie konkurovať napríklad v Afrike. Pretože dnes sami africkí lídri, premiéri, prezidenti priznávajú, že si uvedomujú to, že sa stali odbytiskom dumpingovej produkcie Číny, ktorú Čína nie je schopná umiestniť inde.
Zároveň si uvedomujú to, že keď vám niekto postaví most medzi miestami, ktoré nepotrebujú prepojenie, alebo aj napríklad medzi železnicou a baňou a prístavom a všetky nerastné suroviny sa odvezú na spracovanie niekam inam, tak tej zemi nijako nepomáhate, pretože nevytvárate žiadnu hodnotu v tej zemi pôvodu.
A my ideme úplne inou cestou. Snažíme sa investovať do tvorby pracovných miest, do vytvárania hodnotových reťazcov a umožniť partnerom prístup k regionálnemu obchodu. To znamená naučiť obchodovať medzi sebou, čo je napríklad problém v Afrike.
V čom z tohto, že naučíme partnerov medzi sebou obchodovať, benefituje Európa?
Európa z toho benefituje tak, že rastie pridaná hodnota v tých krajinách. To znamená, že sa vytvárajú hodnotové reťazce a pracovné miesta. To má priamu súvislosť s migračnými trendmi.
Pretože pokiaľ tí ľudia majú udržateľnú budúcnosť vo svojej vlastnej zemi, tak nemajú dôvod migrovať. Tá druhá vec je, samozrejme, že pomáhame napríklad s technológiami na udržateľné alebo ekologicky priaznivé spracovanie nerastných surovín, tak môžeme na základe dlhodobých kontraktov o odbere zaistiť stabilné dodávky do Európy za prijateľné ceny.
A napríklad Slovensko je najlepší príklad toho, že je silne exportne orientovaná ekonomika, ale vysoko závislá na dodávkach surovín pre potreby výroby. My vlastne tými novými partnerstvami, stabilnými, založenými na vzájomnej výhodnosti, vytvárame základnú diverzifikáciu a zároveň aj základňu stabilných dodávok za udržateľné dostupné ceny do budúcna.
Pred dvoma týždňami mala Ursula von der Leyenová prejav o stave Únie v Štrasburgu. Tam ohlásila vznik Európskej korporácie pre kritické suroviny. Čo konkrétne si od toho Európska komisia sľubuje?
Komisia si sľubuje najmä mať prehľad o tom, kde je možné nejaké suroviny získať a kto ich potrebuje. To je asi ten záver.
To kde asi spadá pod vás?
Spadá to, samozrejme, aj podo mňa, ale tým regiónom alebo tým zdrojom nie sú len krajiny v mojom portfóliu. Ale môže ísť napríklad o Západný Balkán alebo o iné krajiny v rámci trebárs Severnej Afriky, ktoré nie sú priamo v mojom portfóliu. Takže je to v rámci koordinácie viacerých komisárov a samozrejme lepšie prepojenie na európsky priemysel a na jeho potreby.
Čo ešte si sľubuje Európska komisia od vzniku tejto novej korporácie? Väčšiu koordináciu, lepšiu korporáciu?
Zase musím vrátiť k tomu naratívu. Závislosti sú extrémne riziko. To znamená, že my si sľubujeme to, že sa vyhneme do budúcna tomu, že nás niekto trebárs pre prerušenie dodávok strategických surovín bude môcť vydierať alebo nás nútiť k nejakému správaniu, ktoré je pre nás neprijateľné.
Spomeňme si na to, čo urobilo Rusko pred inváziou na Ukrajinu, kde si prenajalo zásobníky v Európe, nechalo ich prázdne pred zimou. Dúfalo, že hrozba nedostatku plynu pred zimnou sezónou prinúti Európanov k väčšej zmierlivosti s bezprecedentným agresívnym vojnovým útokom proti Ukrajine. To sa nestalo. Európa sa zjednotila. Dokázala ten problém vyriešiť. A to isté očakávame od tohto mechanizmu.
Celý exkluzívny rozhovor si môžete pozrieť nižšie:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"