Lekári zachraňujú Pikeovú, aby jej mohli znovu pichnúť smrtiacu injekciu. Nie je jediná, ktorá prežila vlastnú popravu

Päťdesiatročná Pikeová mala byť popravená za vraždu 19-ročnej Colleen Slemmerovej, ktorú spáchala v roku 1995 vo veku 18 rokov. Ak by poprava prebehla podľa plánu, bola by prvou ženou popravenou v Tennessee za viac ako dve storočia.

Samotnému výkonu trestu však predchádzal niekoľkohodinový právny boj. Odvolací súd šiesteho obvodu USA popravu približne hodinu pred jej plánovaným začiatkom pozastavil. Súd chcel podľa BBC preskúmať, či boli pri vynesení rozsudku dostatočne zohľadnené Pikeovej tvrdenia o sexuálnom zneužívaní v detstve. Najvyšší súd USA neskôr odklad zrušil a nariadil jej usmrtenie dvoma dávkami pentobarbitalu.

Chrčala, kopala, strhla zo seba plachtu

Poprava sa začala vo väznici s najvyšším stupňom stráženia Riverbend v Nashville večer 30. septembra. Svedkovia pre Los Angeles Times uviedli, že Pikeová bola pripútaná k nosidlám a pred začiatkom popravy údajne povedala: „Z tohto sveta odídem tak, ako som prežila väčšinu svojho života, a to je v láske.“

Čítajte viac

Brutálnu vraždu spáchala ešte ako tínedžerka. Po 31 rokoch v cele smrti sa blíži deň jej popravy

Pikeová sa označila za pokojného človeka. Po podaní prvej dávky však zostala pri vedomí. V jednej chvíli zdvihla hlavu a opýtala sa väzenských dozorcov, či je to v poriadku.

V poriadku to nebolo, a tak jej podali druhú dávku smrtiacej látky. Ani potom však Pikeová nezomrela. Za zatvorenou oponou ju bolo podľa svedkov naďalej počuť chrčať, stále jej bilo srdce a opakovane kopala nohami natoľko, že zo seba strhla plachty, ktorými bola prikrytá. V určitých chvíľach bol zatiahnutý záves na okne do popravnej siene a novinári počuli iba zvuky.

O dvadsať minút neskôr nastala v miestnosti panika a médiá dostali pokyn opustiť priestor. Hovorkyňa väznice bezprostredne nedokázala vysvetliť, čo sa presne stalo.

Pikovej právnici následne podali núdzový návrh na okamžité zastavenie popravy. Tvrdili, že ich klientka je stále pre vedomí a podstupuje „zbytočné utrpenie“. Právny tím zároveň požadoval okamžitú lekársku pomoc. Stále živú Pikeovú napokon z väznice odviezla sanitka.

Dve dávky musia zabrať, čo ak nie?

Práve táto časť prípadu vyvoláva ďalšie otázky. Popravný protokol Tennessee počíta s podaním druhej sady injekčných striekačiek, „ak väzeň nie je mŕtvy“ po prvej dávke. Nešpecifikuje však, čo sa má stať, ak odsúdený zostane nažive aj po druhej dávke.

Tamojšie ministerstvo nápravných zariadení napriek tomu uviedlo, že pracovníci dodržali každý krok zákonného a schváleného protokolu. Informovali tiež, že Pikeová bola prevezená do zdravotníckeho zariadenia mimo väzenského areálu.

Článok pokračuje pod videom.

Guvernér Tennessee Bill Lee po neúspešnom pokuse nariadil „komplexné preskúmanie treťou stranou s cieľom presne určiť, čo sa stalo“. Čo bude s Pikeovou ďalej, zatiaľ nie je jasné. Tennessee po neúspešnom pokuse pozastavilo zvyšné popravy plánované na tento rok a prípad má preveriť nezávislá tretia strana. Jej trest smrti tým však automaticky nezanikol.

„Výkon zákonne uloženého trestu patrí medzi najzávažnejšie zodpovednosti štátu a obyvatelia Tennessee očakávajú, že sa tak stane spôsobom, ktorý bude nielen zákonný a ústavný, ale aj účinný,“ priblížil Lee pre Los Angeles Times.

Za mrežami je viac ako 30 rokov

Pikeovú odsúdili na smrť za vraždu Colleen Slemmerovej. Obe dievčatá sa poznali z pracovného výcvikového programu pre problémových tínedžerov. Pikeová Colleen obviňovala z urážok a zo snahy prebrať jej priateľa.

Podľa prokuratúry ju Pikeová 12. januára 1995 vylákala do zalesnenej oblasti v Knoxville, kde ju napadla. Obeť dorezala nožom na kartón a bila veľkým kusom asfaltu. Jej vtedajší 17-ročný priateľ Tadaryl Shipp priznal, že Slemmerovej vyrezal do tela pentagram. Obyvatelia nápravného zariadenia vtedy vypovedali, že Pikeová sa vraždou chválila a ukazovala im časť lebky zavraždeného dievčaťa.

Shipp dostal doživotný trest s možnosťou podmienečného prepustenia. Pikeová bola jediná z dvojice, ktorú odsúdili na smrť.

Pikeová vraždu nepoprela. Jej obhajcovia však argumentovali, že pri ukladaní trestu sa dostatočne nezohľadnil jej vek, duševné zdravie a tvrdenia o vážnom sexuálnom zneužívaní v detstve.

Po vražde jej diagnostikovali bipolárnu poruchu a posttraumatickú stresovú poruchu. Vo svojej žiadosti o milosť uviedla, že pôvodne chcela Slemmerovú iba napadnúť, no potom to už nedokázala „zabrzdiť“.

„Bola som duševne chorý 18-ročný človek. Trvalo mi mnoho rokov, kým som si vôbec uvedomila závažnosť toho, čo som spravila,“ uviedla vo vyhlásení.

Práve tvrdenia o zneužívaní boli dôvodom, pre ktorý odvolací súd krátko pred popravou vydal odklad. Najvyšší súd USA ho však neskôr zrušil.

Na popravu čakala aj matka zavraždenej Colleen Slemmerovej May Martinezová. Do Nashvillu cestovala s nádejou, že bude svedkom výkonu trestu. Pred popravou povedala agentúre AP: „Vždy, keď na to myslím, myslím na Colleen, ktorá cíti tú bolesť a snaží sa vstať a utiecť.“

Pikeová nie je prvá

Popravy žien sú pritom v Spojených štátoch mimoriadne zriedkavé. Od obnovenia trestu smrti v roku 1976 bolo v USA popravených 18 žien, čo predstavuje približne len jedno percento všetkých popráv, upozorňuje portál 1News. Poslednou ženou odsúdenou na trest smrti bola Amber McLaughlinová, ktorú v januári 2023 usmrtili smrtiacou injekciou v Missouri. Tennessee naposledy popravilo ženu v roku 1820.

Čítajte viac

Brutálna vražda spred rokov opäť zamestnáva americké súdy. Odsúdená vrahyňa unikla poprave len hodinu pred jej vykonaním

Neúspešné pokusy o vykonanie trestu smrti však nie sú v Spojených štátoch zriedkavé. Portál Death Penalty Information Center eviduje od roku 1976 až 64 prípadov neúspešných popráv. V mnohých z nich však popravu zastavili ešte pred podaním smrtiacej látky, napríklad preto, že sa ju nepodarilo zaviesť do žily.

Práve v tom je prípad Christy Pikeovej výnimočný. Podľa odborníkov na trest smrti nikto pred ňou neprežil pokus o popravu smrtiacou injekciou po tom, ako mu už boli podané látky do tela. Pozrite si prehľad posledných nevydarených popráv, kedy väzni prežili vlastnú smrť.