Za to, ako míňame a šetríme, nemôže iba výška výplaty. Psychologička hovorí o sebadisciplíne a návykoch z detstva
Keď nám na účte pribudnú nečakané peniaze, časť z nás ich minie na zážitky, iní si ich odložia a niektorí začnú premýšľať nad investovaním.
Všetci máme rozdielny prístup k peniazom. Za tým, ako míňame a šetríme, však nie je iba to, koľko zarábame.
„Ak niekto tie všetky peniaze priebežne míňa, to môže vypovedať aj o tom, akú má sebadisciplínu, aké má finančné návyky, že naozaj uprednostňuje to žitie tu a teraz pred nejakou vzdialenejšou budúcnosťou,“ vysvetlila klinická psychologička a psychoterapeutka Lenka Pavuková-Rušarová.
Aj keď vieme, že by sme si mali niečo odložiť, príde výpredaj, dovolenka alebo jednoducho chuť dopriať si niečo hneď. A plán ide bokom. Aj preto odborníci radia odkladať si peniaze hneď po výplate.
„Dať ich preč z bežného účtu, aby sme ich tam potom len tak nepomíňali. Ja odporúčam mať finančnú rezervu vo výške troch až šiestich mesačných platov,“ odporučil odborník na investovanie a predseda predstavenstva TAM Marek Prokopec.
Začať sa dá aj s desiatimi eurami
Začať sa dá aj s menšou sumou, napríklad desiatimi eurami mesačne. Dôležité je vytvoriť si návyk. Tie finančné si pritom často vytvárame už v detstve.
„Napríklad sa niekto môže naučiť, že peniaze vždy spôsobovali doma hádky. Takže to, čo si zoberie pre seba do svojho dospelého života o peniazoch, je to, že sa im bude vyhýbať a nechce sa o nich rozprávať,“ uviedla Lenka Pavuková-Rušarová.
Iný si zase môže odniesť úplne opačnú skúsenosť. Ak sa u nich doma láska prejavovala cez peniaze, môže si ich s týmto pocitom spájať aj v dospelosti.