Putin: Rusko sa na žiadny stret s Európou nepripravuje. Vieme o porušovaní práv Rusov v Pobaltí

Zároveň povedal, že Rusko vie o tom, že pobaltské republiky porušujú práva rusky hovoriacich obyvateľov, na čo ale Moskva odpovedá humanitárnymi prostriedkami.

Množstvo západných predstaviteľov v posledných dňoch varovalo pred možnosťou, že sa Rusko pokúsi udrieť proti niektorému z európskych štátov v odvete za pomoc, ktorú Európa poskytuje Ukrajine.

Rusko chce žalovať pobaltské krajiny

Rusko v máji oznámilo, že má v úmysle žalovať Lotyšsko a jeho susedov Litvu a Estónsko na Medzinárodnom súdnom dvore (ICJ) v Haagu za údajné porušovanie práv rusky hovoriacich obyvateľov.

Všetky tri pobaltské krajiny porušovanie práv menšín popreli a obvinili Moskvu, že využíva ruskú etnickú menšinu na vyvolávanie napätia.

V Lotyšsku, ktoré je rovnako ako zvyšné dva pobaltské štáty členom Severoatlantickej aliancie aj Európskej únie, žije početná rusky hovoriaca menšina.

Písali sme

Ficove slová o článku 5 rezonujú v zahraničí. Reportér prestížneho denníka: Sú vaši vojaci v Pobaltí pre čerstvý vzduch?

Lotyšsko hraničiace s Ruskom aj s Bieloruskom ako spojenec Ukrajiny čelí od začiatku rusko-ukrajinskej vojny tomu, čo označuje za hybridné útoky zo strany Moskvy.

Spravodajské služby varujú pred testom NATO

Varovanie pred možným testom súdržnosti Severoatlantickej aliancie vyjadrili tento mesiac v rozhovoroch s denníkom The Guardian predstavitelia niektorých európskych spravodajských služieb. Pred možným hybridným útokom varoval v Sejme poľský premiér Donald Tusk.

Nemecko pripisuje incident Moskve

Nemecká Národná bezpečnostná rada, zložená z predstaviteľov silových ministerstiev, armády a tajných služieb, tento mesiac uviedla, že Nemecko zostáva cieľom ruských hybridných útokov.

Nemecko zaznamenalo v auguste incident na letisku Lipsko/Halle, kde jeden zo zamestnancov neďaleko ukrajinského lietadla spoločnosti Antonov objavil dron s výbušninou, ale s nefunkčnou rozbuškou. Berlín zodpovednosť pripísal Moskve, ktorá to odmietla.

Písali sme

Ukrajinské útoky vyradili ruské obilné terminály. Pri prímerí by však Moskva vedela kapacity rýchlo obnoviť

„Rusko chcelo obnoviť rokovania s Ukrajinou“

Rusko chcelo po svojich parlamentných voľbách obnoviť rokovania s Ukrajinou, tá ale udrela na ruské volebné miestnosti a pokúsila sa napadnúť Moskvu, povedal Putin. „Na stole sú všetky návrhy mierového urovnania, ale Rusko najskôr musí zvážiť, čo je v jeho najlepšom záujme,“ uviedol šéf Kremľa.

Putin ďalej povedal, že Rusko sa zotavilo zo škôd spôsobených ukrajinskými údermi a že na tieto útoky odpovedalo natoľko mocne, že Kyjev teraz žiada o prímerie.

Kyjev dlhodobo navrhuje zastaviť boje a rokovať, Rusko ale odmieta prímerie počas rozhovorov. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tento týždeň po stretnutí s americkým prezidentom Donaldom Trumpom povedal, že Kyjev je takisto pripravený na akúkoľvek formu energetického a obilného prímeria, ktoré navrhuje šéf Bieleho domu.

Písali sme

Kremeľ naďalej odmieta prímerie na Ukrajine. Peskov tvrdí, že Rusko chce „trvalý mier“, nie pauzu v bojoch

Moskva už skôr Trumpov návrh označila za zaujímavý, zároveň ale hovorila aj o súčasnej potrebe zrušiť v takom prípade protiruské sankcie.

Ukrajina útočí na ruskú energetickú infraštruktúru

Ukrajina v sebaobrane útočí na ruské rafinérie a ropnú a plynovú infraštruktúru, čo zdôvodňuje snahou odstrihnúť Rusko od príjmov peňazí potrebných na financovanie vojny. Po takýchto úderoch viacero ruských regiónov zaznamenalo nedostatok pohonných látok.

Ukrajinské sily útočia aj na sklady internetových predajcov Ozon a Wildberries, čo Kyjev vysvetľuje tým, že tieto firmy dodávajú ruskej armáde napríklad komponenty k dronom. Putin k tomu dnes poznamenal, že Rusko týmto útokom nerozumie.

Moskva spája prímerie s viacerými podmienkami

Zatiaľ čo Ukrajina v minulosti opakovane navrhovala okamžité zastavenie bojov a rokovania, Rusko prípadné prímerie spája s viacerými podmienkami. Požaduje napríklad medzinárodné uznanie ruskej anexie okupovaných ukrajinských území a takisto trvá na odovzdaní celého Donbasu, teda aj území, ktoré ruská armáda doteraz nedokázala obsadiť.

Moskva tiež požaduje rokovať o základných príčinách konfliktu - medzi nimi Rusko uvádza zámer Kyjeva vstúpiť do NATO či zvrhnutie proruského ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča v roku 2014.