Slovensko sa pridalo k mechanizmu náhrad za vojnové škody na Ukrajine. Dohovor ešte musí schváliť parlament

Ide o medzinárodnú iniciatívu zameranú na riešenie nárokov na náhradu škôd spôsobených vojnou na Ukrajine, ktorú rozpútalo Rusko.

Vo štvrtok informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.

„Slovenská republika je dlhoročným podporovateľom efektívneho multilateralizmu, preto je našou spoločnou povinnosťou chrániť a presadzovať európske hodnoty, obzvlášť v dnešnom nestabilnom svete,“ vyhlásil štátny tajomník MZVEZ SR Marek Eštok, ktorý dohovor podpísal v rámci pracovného programu v Rade Európy.

Potrebný je ešte súhlas parlamentu

Slovenská vláda podpis dohovoru schválila 2. septembra. Podľa právneho poriadku SR je dohovor o nárokovej komisii medzinárodnou zmluvou prezidentskej povahy a pred jej ratifikáciou sa vyžaduje ešte súhlas parlamentu.

Písali sme

Slovensko napokon podporí dohovor o odškodnení Ukrajiny. SaS tvrdí, že Fico priznal vplyv Ruska, no rozhodnutie víta

Komisia má rozhodovať o nárokoch

Dohovor bol prijatý 16. decembra 2025 na diplomatickej konferencii v Haagu organizovanej Radou Európy a Holandskom.

Podľa Eštoka vytvára právny základ pre vznik nezávislej Medzinárodnej nárokovej komisie pre Ukrajinu, ktorá bude po nadobudnutí platnosti dohovoru posudzovať a rozhodovať o nárokoch na náhradu škôd, strát a ujmy spôsobených medzinárodne protiprávnymi činmi Ruska na území Ukrajiny alebo proti Ukrajine.

Dohovor zatiaľ ratifikovalo deväť krajín

Okrem Slovenska už dohovor podpísalo 39 štátov a Európska únia a ratifikovalo ho deväť krajín. Dohovor nadobudne platnosť po ratifikácii v 25 krajinách, ktorých súhrn príspevkov zároveň dosiahne aspoň 50 percent celkového rozpočtu tzv. Registra škôd spôsobených agresiou Ruska proti Ukrajine na rok 2025 (3.692.150 eur).

Písali sme

Blanár: Rusko považuje nárokovú komisiu za „nie priateľský krok“. Slovensko k dohovoru aj tak pristúpi

Eštok rokoval aj v Rade Európy

V rámci pracovnej cesty v Štrasburgu Eštok absolvoval aj rokovania s novou zástupkyňou generálneho tajomníka Rady Európy Tanjou Gonggrijpovou, predsedom Európskeho súdu pre ľudské práva Mattiasom Guyomarom a generálnou tajomníčkou parlamentného zhromaždenia Rady Európy Despinou Chatzivassiliouovou.