Zaorálek: Rusi nás nechcú napadnúť, ide len o odstrašenie. Dom na východe Slovenska by váš názor zmenil, reagoval Bátor
Bezpečnostná situácia v Európe je vážna, no pohľad odborníkov na to, čo dnes predstavuje najväčšie riziko, sa výrazne líši. Český exminister zahraničných vecí Lubomír Zaorálek upozorňuje na nebezpečenstvo nekontrolovanej eskalácie a tvrdí, že Rusko nemá kapacitu na priamy útok proti NATO. Bývalý slovenský veľvyslanec pri NATO Peter Bátor naopak hovorí, že Moskva už teraz vedie proti Európe hybridné útoky a označovať ich len za „incidenty“ je veľká chyba.
Ruské hrozby, sabotáže, drony nad územím členských krajín NATO aj ostrá rétorika medzi Moskvou a západnými štátmi. Bezpečnostná situácia v Európe sa v poslednom čase dostala do centra politickej diskusie. Podľa bývalého šéfa českej diplomacie je však potrebné rozlišovať medzi reálnym nebezpečenstvom a reakciami, ktoré môžu napätie ešte zhoršiť.
„Samozrejme, že situácia je vážna, ale keď to poviem, tak som toho veľa neopísal. Mám skoro pocit, že dnes do tej debaty pomerne dobre vstúpil Robert Fico, ktorý upozornil na to, že hrozbou nemusí byť Rusko, ale že to môžeme byť my sami,“ vyzdvihol výroky slovenského premiéra.
Fico podľa jeho slov nie je jediný európsky líder, ktorý má obavy z prehnanej reakcie Západu. „Bojím sa toho, že to jednoducho preženieme, bojím sa našej reakcie na prípadné sabotáže alebo útoky dronov,“ citoval fínskeho prezidenta Alexandra Stubba, ktorého zaradil do rovnakej názorovej skupiny ako Fica.
Fínsko však priamo hraničí s Ruskou federáciou a počas priamej ofenzívy na štáty Aliancie by tak bolo pravdepodobne prvé na rane.
Priamu vojenskú konfrontáciu medzi Ruskom a NATO nepovažuje Zaorálek sa reálny scenár: „Zaoberáme sa tým, či na nás zaútočí Rusko, čo si myslím, že je mimo misu, pretože je evidentné, že nemá kapacitu vojenskú ani ekonomickú, ani vlastne ľudskú na to, aby niečo také pripravovalo.“
Rusko síce označil za bezpečnostnú hrozbu, nie však za agresora. Celé napätie podľa neho eskalujú európske štáty.
„Máme celý rad spravodajských služieb, ktoré to potvrdzujú – estónska, lotyšská a samozrejme Spojené štáty americké. Rusko je skôr bezpečnostná hrozba, nevojenská, ale problém je, čo sa deje na našej strane. Tu je určitý rozklad na strane Európy,“ uviedol.
S týmto pohľadom zásadne nesúhlasí bývalý slovenský vyslanec Peter Bátor. Európa podľa neho už dnes čelí konkrétnym ruským aktivitám, ktoré nemožno zľahčovať. Poukázal na sabotáže a ďalšie udalosti, ktoré nevyvolali západné krajiny.
„Máme tu viaceré sabotáže, ktoré boli už priamo dokázané Rusku a ani na jednu z týchto vecí západný svet nereagoval prehnane,“ kontroval Bátor. Za hlavný kameň úrazu považuje samotné označovanie týchto aktivít
„Ja by som v žiadnom prípade nenazýval tie sabotáže, ktoré sa dejú dnes po celej Európe a na ktoré naozaj veľmi mierne reagujeme, incidentmi. Sú to útoky,“ vyhlásil rázne.
Zaorálek: Invázia nehrozí, Rusi nás chcú len zastrašiť
Diskusia sa dotkla aj rastúceho počtu prípadov, keď cudzie drony prenikli so vzdušného priestoru európskych štátov. Bátor tvrdí, že v niektorých prípadoch ide o jasné testovanie reakčného času krajín na nepriateľské hrozby.
„Sú tam aj drony, ktoré testujú reakcie spojencov osobitne na východnom krídle. Rusko testuje, či sme pripravení, či máme dostatočne dobre nastavené systémy, či ich vieme dostatočne rýchlo zbadať,“ zhodnotil odborník.
Zaorálek oponoval, že Európa by mala byť v takejto rétorike opatrná. Kritizoval napríklad vyjadrenia poľského ministra zahraničných vecí Radoslawa Sikorského o schopnosti NATO rýchlo zasiahnuť ruské kapacity v prípade útoku.
„To je presne príklad toho, čo sa hovoriť nemá. A taká prestrelka typu: my vás porazíme za tri dni a my za to... to je úplná katastrofa,“ rozhorčil sa bývalý diplomat. Je presvedčený, že podobné vyjadrenia môžu napomáhať ruskej stratégii, ktorá má podľa jeho názoru len odstrašiť Európanov od ďalšej podpory Ukrajiny.
„Ruská stratégia nie je pripravovať inváziu, tá je v podstate odstrašovať Európanov od toho, ako sa angažujú,“ vysvetlil Zaorálek svoj pohľad na Putinovu stratégiu.
Zlyhanie, zmätok a provokácia
Najväčší spor medzi diskutujúcimi tak vyvolala otázka, či sú súčasné ruské útoky len reakciou na kroky Západu, alebo pokračovaním ich vlastnej politickej stratégie.
Zaorálek zdôraznil, že Európa podľa neho čoraz viac vstupuje do konfliktu bez dostatočných komunikačných kanálov na riešenie kríz.
„My sa stále viac angažujeme, ale nemáme vytvorenú žiadnu krízovú komunikáciu a dokonca úplne kašleme na to, že by sme mali nejaké mierové rokovania, ktorými by sme ten konflikt niekam doviedli,“ priblížil s tým, že „starý kontinent“ riskuje, že sa dostane do situácie, ktorú nebude vedieť kontrolovať.
„Vidím veľké zlyhanie a veľký zmätok na európskej strane v tom, čo robíme a kam ideme. A hovoríme, že Rusi na nás útočia. Nie. To sme my, ktorí tu zohrávame úlohu. Rusi v podstate reagujú,“ pomenoval Zaorálek otvorene svoj pohľad na vývoj konfliktu.
Bátor: Cynické mudrovanie z Česka
Bývalý veľvyslanec pri NATO sa voči jeho slovám ostro ohradil a dôrazne odmietol prenášanie viny na Ukrajinu a jej spojencov. „Ukrajina sa v prvom rade bráni. Je absolútne cynické rozprávať, že za to, že Rusko dnes útočí na území Európy, môžeme my.“
Zaorálkovi zároveň odkázal, že krajiny bližšie k ruským hraniciam vnímajú bezpečnostnú situáciu inak.
„Odporučil by som mu, aby si šiel kúpiť dom na východ Slovenska, lebo sa veľmi cynicky a ľahko rozpráva z Českej republiky, ktorá nemá žiadnu hranicu ani s Ukrajinou, ani s Ruskom,“ povedal Bátor.
Konflikt by podľa neho skončil okamžite, ak by Rusko prestalo útočiť. „Pokiaľ by Rusko dnes prestalo útočiť, dnes o jednej, tak je po vojne a nedôjde už ani k jednému útoku zo strany Ukrajiny,“ uzavrel exveľvyslanec.
Celú epizódu relácie Téma si môžete pozrieť aj tu:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"