Parlament uzavrel štvrtkový deň debatou o štátnom účte. Verejné financie vlani skončili v miliónovom schodku
Parlament ukončil štvrtkový rokovací deň diskusiou k štátnemu záverečnému účtu za rok 2025. Ministerstvo financií v ňom vyčíslilo deficit verejných financií na úrovni 4,45 percenta HDP, čo je lepší výsledok než pôvodne schválený rozpočet.
Online článok sme ukončili. Aktuálne informácie nájdete vo vysielaní a na webe ta3.
19:15 - Parlament uzavrel deň debatou o štátnom účte. Verejné financie vlani skončili so schodkom 4,45 percenta
Poslanci Národnej rady (NR) SR ukončili štvrtkový rokovací deň diskusiou k návrhu štátneho záverečného účtu za rok 2025, v ktorom ministerstvo financií vykázalo schodok verejných financií na úrovni 6,086 miliardy eur, teda 4,45 percenta HDP, čo predstavuje lepší výsledok oproti pôvodne schválenému rozpočtu predpokladajúcemu deficit 4,72 percenta. Zákonodarcovia počas dňa prerokovali časť vládnych návrhov a schválili novelu zákona o dohľade nad finančným trhom prenášajúcu nové úlohy na Národnú banku Slovenska, pričom v 61. schôdzi budú bez piatkového hlasovania pokračovať v piatok ráno, keďže z takmer 300 bodov programu majú zatiaľ za sebou 43.
17:43 - Gašpar verí, že možná nová skupina okolo Tarabu podporí rozpočet
Podpredseda Národnej rady (NR) SR Tibor Gašpar (Smer-SD) verí, že možná nová skupina v parlamente okolo súčasného ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nominant SNS), ktorý sa má vrátiť do poslaneckých lavíc, podporí štátny rozpočet.
Vyplýva to z jeho vyjadrenia novinárom v parlamente.
„Ak je reálne záujem štátneho tajomníka Radomíra Šalitroša sa vrátiť do NR SR a pôsobiť, povedzme, v skupine s Tarabom, s Jánom Ferenčákom (nezaradený) a vytvárať nejakú, nazvem to, blokačnú skupinku, no tak budeme musieť s nimi rokovať, akú majú predstavu a čo vlastne za tým máme vidieť a hľadať,“ povedal.
17:26 - Vybrané úlohy dohľadu nad poskytovateľmi ESG ratingov má vykonávať NBS
Vybrané úlohy vyplývajúce z európskeho nariadenia o ratingových činnostiach v environmentálnej a sociálnej oblasti a v oblasti správy a riadenia (ESG) má na Slovensku vykonávať Národná banka Slovenska (NBS).
Vyplýva to z vládneho návrhu novely zákona o dohľade nad finančným trhom z dielne Ministerstva financií (MF) SR, ktorý Národná rada (NR) definitívne schválila.
Nariadenie o ESG ratingoch z roku 2024 je súčasťou balíka opatrení týkajúcich sa udržateľného financovania v Európskej únii (EÚ).
Jeho účelom nie je podľa MF harmonizovať metodiky na výpočet týchto ratingov, ale zvýšiť ich transparentnosť. Cieľom je tiež zjednodušiť využívanie potenciálu vnútorného trhu a únie kapitálových trhov, ako aj prispieť k prechodu na udržateľný a inkluzívny hospodársky a finančný systém v EÚ.
16:32 - Niektorí investori odídu, iní prídu, hovorí Tomáš. Nezamestnanosť na Slovensku podľa neho klesá
Nezamestnanosť na Slovensku sa na základe počtu disponibilných ľudí pohybuje okolo štyroch percent a naďalej klesá, pričom podľa ministerstva by mala klesnúť aj v septembri napriek prílevu stredoškolských absolventov. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (Hlas-SD) to uviedol v Národnej rade SR v reakcii na otázku opozície o stratégii proti odchodu firiem, pričom zdôraznil, že hoci niektorí investori odídu a iní prídu, rezort prostredníctvom aktívnych opatrení na trhu práce vytvoril tisíce nových miest, pomohol udržať desiatky tisíc pracovných pozícií a vzdelával ľudí na nové uplatnenie.
16:27 - Zadlženosť Slovenska vlani vzrástla takmer na 84 miliárd eur
Celkový dlh Slovenska v minulom roku stúpol na takmer 84 miliárd eur, čo predstavuje viac ako 15 500 eur na jedného obyvateľa, pričom pomer hrubého dlhu k výkonnosti ekonomiky dosiahol 61,4 % a šetrenie na prevádzke štátu bolo podľa predsedu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Ľubomíra Andrassyho nedostatočné. Predseda NKÚ v parlamente pri predstavení stanoviska k štátnemu záverečnému účtu za rok 2025 upozornil, že hospodársky rast spomalil na 0,8 %, konsolidačné opatrenia sa na strane príjmov nenaplnili naplno – s najväčším výpadkom pri transakčnej dani – a bežné či mzdové výdavky štátu naopak narástli, čo si podľa úradu vyžaduje razantné úspory na výdavkovej strane rozpočtu.
15:00 - SaS ocenila prejav prezidenta v OSN, predloží uznesenie s výzvou vláde
Opozičná SaS chce v Národnej rade SR predložiť uznesenie, ktorým má vládna koalícia potvrdiť postoje prezidenta Petra Pellegriniho prezentované v prejave na Valnom zhromaždení OSN. Návrh má podľa poslanca Juraja Krúpu vychádzať z prezidentových vyjadrení o podpore medzinárodného práva, územnej celistvosti Ukrajiny a potrebe zastaviť útoky na civilistov. SaS tvrdí, že tieto postoje sú v súlade s členstvom Slovenska v EÚ a NATO, no podľa strany sa líšia od vyjadrení niektorých predstaviteľov vládnej koalície na domácej scéne.
Uznesenie má potvrdiť, že Slovensko rešpektuje územnú celistvosť Ukrajiny vrátane neuznania ruskej anexie Krymu a ďalších okupovaných území a odmieta meniť hranice silou. SaS zároveň kritizovala vládu Roberta Fica, že podľa nej napriek varovaniam spojencov neprijíma dostatočné kroky na posilnenie bezpečnosti Slovenska. Pellegrini v prejave na pôde OSN odsúdil útoky na civilné oblasti a kritickú infraštruktúru a uviedol, že Slovensko podporuje diplomatické úsilie smerujúce k ukončeniu vojny na Ukrajine.
13:50 - Remišová a Dušenka chcú presadiť zákon o preukazovaní pôvodu príjmov
Poslanci klubu Slovensko - Za ľudí Veronika Remišová a Igor Dušenka opätovne predložili do Národnej rady SR návrh zákona o preukazovaní pôvodu príjmov a majetku. Navrhujú, aby finančná správa mohla preverovať prípady výrazného nepomeru medzi oficiálnymi príjmami človeka a jeho majetkom, spotrebou či výdavkami. Kontrola by sa mala začať pri rozdiele presahujúcom 133-tisíc eur alebo pri neobvyklých finančných operáciách, napríklad vysokých hotovostných vkladoch či výberoch. Návrh má zároveň obsahovať ochranu pred šikanóznymi podnetmi.
Ak by osoba nedokázala hodnoverne preukázať pôvod svojho majetku, správca dane by podľa návrhu mohol nepreukázané príjmy dodatočne zdaniť a uložiť penále. Predkladatelia zdôrazňujú, že nejde o automatické zhabanie majetku, ale o povinnosť vysvetliť jeho pôvod. Remišová kritizovala, že kým bežní podnikatelia musia dokladovať svoje príjmy a výdavky, pri ľuďoch s veľkým majetkom podľa nej účinná kontrola chýba. Dušenka uviedol, že podobné mechanizmy fungujú aj v ďalších európskych krajinách.
13:00 - KDH navrhuje opatrenia proti hazardu, iniciuje aj petíciu
Opozičné KDH predstavilo návrhy na prísnejšiu reguláciu hazardu a spustilo petíciu za obmedzenie jeho reklamy. Líder hnutia Milan Majerský a podpredseda Marián Čaučík upozornili, že hazard podľa nich negatívne vplýva nielen na jednotlivcov, ale aj na rodiny. KDH v parlamente presadzuje zákaz reklamy na hazardné hry v televízii a rádiu v čase od 6.00 do 22.00 h, ako aj zákaz reklamy na bilbordoch a ďalších nosičoch.
Ďalšie návrhy hnutia počítajú so zákazom takzvaných freespinov a povinnosťou prevádzkovateľov posielať hráčom mesačné výpisy o ich aktivitách. KDH chce tiež zvýšiť odvod pri najvýnosnejších komerčných hazardných hrách na 37 percent. V petícii okrem obmedzenia reklamy žiada aj zákaz sponzorovania hazardu v televízii a rozhlase a rovnakú ochranu detí pred propagáciou hazardu na sociálnych sieťach či digitálnych platformách.
12:12 - Živý vstup redaktorky Dominiky Paňkovej
Priamo na mieste máme redaktorku ta3, ktorá prináša viac informácií v živom vstupe:
11:45 - Richter: Vláda aj budúci rok zabezpečí 13. dôchodok, platy porastú
Predseda poslaneckého klubu Smer-SD Ján Richter uviedol, že konsolidácia verejných financií bude pokračovať, vláda však podľa neho zabezpečí aj v roku 2027 vyplatenie 13. dôchodkov a plánuje zvyšovanie platov vo verejnej správe o 3 až 4 %. Richter odmietol kritiku, že vláda počas troch rokov nič neurobila, a tvrdil, že väčšinu úloh z programového vyhlásenia sa podarilo splniť. Pripustil však, že inflácia v minulých rokoch rástla rýchlejšie než mzdy verejných zamestnancov, čo chce vláda zohľadniť pri kolektívnom vyjednávaní.
Richter zároveň uviedol, že konsolidácia bola podľa neho nevyhnutná pre stav verejných financií, vláda sa ju však snaží realizovať s čo najmenším dopadom na sociálnu oblasť. Nepodporil návrh opozície na zníženie spotrebných daní z pohonných látok, keďže by podľa neho prinieslo len malý vplyv na ceny a zároveň by spôsobilo výpadok príjmov štátneho rozpočtu. Za vhodnejšie opatrenie označil podporu verejnej dopravy. Podľa neho by ceny palív výraznejšie ovplyvnilo najmä ukončenie vojen na Ukrajine a Blízkom východe.
11:40 - Návrh o jednorazovom odškodnení obetí sterilizácií parlamentom neprešiel
Poslanci Národnej rady SR neschválili návrh zákona o finančnom odškodnení obetí sterilizácií vykonaných v rozpore s právom, ktorý predložili poslankyne z opozičného Progresívneho Slovenska. Návrh počítal s jednorazovou kompenzáciou vo výške 12-tisíc eur pre ženy, ktoré boli v rokoch 1966 až 2004 sterilizované bez riadneho informovaného súhlasu alebo v rozpore s vtedajšími pravidlami. Podľa predkladateliek išlo najmä o ženy z rómskej menšiny a cieľom bolo vytvoriť transparentný systém odškodnenia za porušovanie ľudských práv.
PS navrhovalo zriadiť pri ministerstve spravodlivosti osobitnú komisiu, ktorá by posudzovala žiadosti o odškodnenie a zahŕňala by zástupcov štátnych inštitúcií, odborníkov na zdravotnícke právo, ľudské práva a mimovládne organizácie. Návrh mal zároveň umožniť právnu ochranu žien prostredníctvom správnej žaloby v prípade zamietnutia žiadosti o kompenzáciu. Poslanci však zákon vo štvrtkovom hlasovaní nepodporili.
11:35 - PS neuspelo s novelou školského zákona
Plénum Národnej rady SR odmietlo novelu školského zákona z dielne opozičného Progresívneho Slovenska, ktorú predložili poslankyne Tina Gažovičová a Veronika Veslárová. Návrh mal zlepšiť podmienky pre začleňovanie detí so zdravotným znevýhodnením do škôl a rozšíriť dostupnosť podporných opatrení. Poslankyne chceli opätovne zaradiť medzi ne napríklad odstraňovanie fyzických bariér či zabezpečenie diétneho stravovania, ktoré boli zo zákona vypustené. Podľa nich táto zmena skomplikovala financovanie pomoci a obmedzila podporu pre deti s telesným postihnutím či špecifickými stravovacími potrebami.
Návrh zároveň počítal so zavedením skoršej komunikácie rodičov so školami pred nástupom dieťaťa so zdravotným znevýhodnením, aby sa mohli pripraviť potrebné podmienky. PS chcelo tiež upraviť využívanie zvýšených normatívov pre žiakov so zdravotným znevýhodnením a nadaných žiakov tak, aby boli použité na podporné opatrenia. Poslankyne upozorňovali, že v súčasnosti školy nemajú vždy vytvorené podmienky na vzdelávanie týchto detí a štátna podpora podľa nich nie je dostatočne nastavená.
11:30 - Zbrojný preukaz E a F budú môcť po novom držať aj sluchovo postihnutí
Poslanci Národnej rady SR schválili novelu zákona o strelných zbraniach a strelive, podľa ktorej budú môcť zbrojný preukaz skupiny E (šport) a F (zberateľstvo) získať aj osoby so sluchovým postihnutím. Návrh predložil nezaradený poslanec Roman Malatinec s cieľom odstrániť podľa neho neodôvodnené obmedzenie, ktoré ľuďom so sluchovým postihnutím bránilo venovať sa športovej streľbe či zberateľstvu. Výnimka sa má týkať iba týchto dvoch skupín preukazu, pričom ostatné zdravotné podmienky, ako zrak, motorické schopnosti či psychická spôsobilosť, zostanú zachované. Zmena má nadobudnúť účinnosť od 1. novembra 2026.
09:35 - Parlament otvára ďalší deň rokovaní
Poslanci Národnej rady SR sa dnes zišli v rokovacej sále, kde ich čaká pokračovanie prebiehajúcej schôdze. Hlavnou témou nadchádzajúcich hodín bude ladenie posledných detailov pred utorkovým hlasovaním o novom Občianskom zákonníku, ktorý zmení pravidlá v súkromnom práve, dedení či majetkových vzťahoch. Plénum sa okrem toho pozrie aj na ďalšie body programu a strategické dokumenty.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"