„Oči, na ktoré nikdy nezabudnem.“ Klaun zastrelil jeho matku, potom na 27 rokov zmizol z dohľadu polície
Marlene Warrenová otvorila v máji 1990 dvere svojho domu na Floride a pred sebou uvidela človeka v kostýme klauna. V rukách držal balóny a kvety. Zdanlivo nevinná návšteva sa však v priebehu niekoľkých sekúnd zmenila na vraždu, ktorá zostala viac ako štvrťstoročie nevyriešená.
Klaun Warrenovej podľa svedkov odovzdal balóny a následne na ňu vystrelil. Žena utrpela strelné zranenie tváre a po prevoze do nemocnice bojovala o život. O dva dni neskôr zomrela. Jej 21-ročný syn Joseph Ahrens bol v čase útoku doma spolu s matkou a niekoľkými priateľmi.
Ako uvádza CNN US, Sheila Keen-Warrenová, ktorá sa neskôr priznala k vražde druhého stupňa, bola po odpykaní časti 12-ročného trestu prepustená z väzenia. Prípad však ani po jej odsúdení neprestáva vyvolávať otázky, keďže Keen-Warrenová naďalej tvrdí, že Marlene Warrenovú nezabila.
Balóny, klaun a biele auto
Podľa rekonštrukcie ABC News prišiel útočník k domu Warrenovcov krátko pred 11. hodinou dopoludnia. Svedkovia si všimli biely Chrysler LeBaron, ktorý zastavil pri dome. Z vozidla vystúpil človek v klaunskom kostýme s kvetmi a balónmi.
Jeden z balónov niesol nápis „You're the Greatest“ („Si najlepší“ - pozn. redakcie). Keď Marlene Warrenová otvorila dvere, podľa jej syna povedala, že je to pekné. Vzápätí zaznel výstrel.
Útočník sa potom kľudným krokom vrátil k autu a odišiel. Warrenovú previezli do nemocnice, kde ju udržiavali pri živote, no o dva dni neskôr zomrela.
Vyšetrovatelia sa okamžite snažili zistiť, odkiaľ pochádzali kvety, balóny a klaunský kostým. Zamestnankyňa obchodu s kostýmami im povedala, že krátko pred vraždou predala žene klaunský kostým, parochňu, mejkap a červený klaunský nos. Žena údajne trvala na tom, že kostým potrebuje okamžite.
Polícia zároveň objavila opustený biely Chrysler LeBaron. Nachádzali sa v ňom oranžové syntetické vlákna, ktoré mohli pochádzať z klaunskej parochne, a tiež hnedé ľudské vlasy.
ABC News uviedla, že práve vlasy sa neskôr stali jedným z kľúčových dôkazov v prípade. V roku 1990 však ešte nebolo možné vykonať takú DNA analýzu, ktorá by ich dokázala spoľahlivo spojiť s konkrétnou osobou.
Podozrenie padlo na zamestnankyňu
Pozornosť kriminalistov sa postupne obrátila na Sheilu Keenovú, zamestnankyňu autobazára Bargain Motors, ktorý vlastnil Michael Warren, manžel zavraždenej.
Vyšetrovatelia už krátko po vražde dostávali informácie o údajnom vzťahu Keenovej a Michaela Warrena. Obaja aféru popierali, svedkovia však tvrdili opak.
CBS News vo svojej rozsiahlej rekonštrukcii prípadu uviedla, že Keenová pracovala ako pracovníčka poverená odoberaním áut a podľa kolegov bola s Michaelom Warrenom v romantickom vzťahu. Vyšetrovatelia zároveň zistili, že žena zodpovedajúca jej opisu si pred vraždou kúpila klaunský kostým.
Podozrenie ešte posilnil nález vlasov a vlákien v opustenom automobile. Ani to však v tom čase nestačilo na zatknutie. Zbraň, ktorou bola Warrenová zastrelená, sa nikdy nenašla a nezachoval sa ani samotný kostým. Prípad preto postupne vychladol.
27 rokov bez zatknutia
Vyšetrovanie sa pohlo až po desaťročiach. Portál ABC News uviedol, že v roku 2013 sa nový prokurátor Reid Scott rozhodol znovu preskúmať staré forenzné dôkazy. Vlasy z auta nechal podrobiť mitochondriálnej DNA analýze, ktorá je vhodná aj pri starších biologických vzorkách.
Podľa vyšetrovateľov výsledky spojili vzorku so Sheilou Keen-Warrenovou. V septembri 2017, teda 27 rokov po vražde, ju polícia zatkla vo Virgínii. Obvinili ju z vraždy prvého stupňa.
K prípadu pritom pribudla ďalšia mimoriadna okolnosť. Keenová sa medzičasom vydala za Michaela Warrena, manžela zavraždenej.
CBS News uviedla, že dvojica sa zosobášila v roku 2002 a presťahovala sa do Virgínie. Keenová si zmenila meno na Sheila Keen-Warrenová a podľa ľudí z jej nového okolia používala aj meno Debbie.
Michael Warren nebol zo smrti svojej prvej manželky nikdy obvinený. V čase vraždy mal podľa vyšetrovateľov alibi a svoju účasť na zločine odmietal.
Dôkazy mali medzery
Po zatknutí sa prípad dostal pred súd, no obhajoba začala spochybňovať kvalitu dôkazov.
Právnik Keen-Warrenovej Greg Rosenfeld tvrdil, že samotný nález vlasu nedokazuje, že jeho klientka v čase vraždy šoférovala auto alebo bola v ňom počas útoku. Keďže pracovala v autobazári, podľa obhajoby mohla mať k vozidlu prístup aj z úplne nevinného dôvodu.
Spochybňoval tiež oranžové vlákna. Podľa neho nešlo o dôkaz, že pochádzali práve z klaunskej parochne, pretože podobné syntetické vlákna sa používali v množstve ďalších výrobkov.
Problémom bolo aj samotné zaobchádzanie s dôkazmi. CBS News uviedla, že niektoré obalové vrecká s dôkazmi boli po rokoch poškodené. Prokuratúra zároveň čelila strate časti dokumentácie a úmrtiu svedkov, ktorí mohli byť pre prípad dôležití.
S pribúdajúcimi rokmi sa tak vyšetrovanie dostávalo do situácie, keď bolo čoraz ťažšie preukázať pôvodné okolnosti vraždy.
Z rozsudku sa napokon stala dohoda
Proces sa mal začať v roku 2023. Krátko pred jeho začiatkom však Keen-Warrenová pristúpila na dohodu s prokuratúrou. V apríli 2023 priznala vinu za vraždu druhého stupňa. Dostala 12 rokov väzenia, pričom do trestu sa jej započítal čas strávený vo väzbe.
Dohoda prišla po približne piatich rokoch čakania na proces. Prokuratúra pôvodne hovorila aj o možnosti trestu smrti, neskôr však od jeho požadovania upustila.
Samotná Keen-Warrenová napriek priznaniu tvrdila, že zločin nespáchala. Jej obhajca vysvetľoval, že dohoda bola podľa neho pragmatickým rozhodnutím. Ak by žena prehrala proces, hrozil jej podstatne prísnejší trest.
„Sheila nespáchala túto vraždu,“ tvrdil Rosenfeld s tým, že klientka prijala dohodu napriek svojej nevine, pretože riskovať doživotné väzenie bolo podľa nej horšou možnosťou.
Prokuratúra naopak tvrdila, že súhrn nepriamych dôkazov bol dostatočný na odsúdenie. Medzi ne patrili DNA, vlákna, nákupy klaunského kostýmu a balónov aj vzťah Keen-Warrenovej s Michaelom Warrenom.
Syn obete čakal na spravodlivosť desaťročia
Prípad výrazne zasiahol syna zavraždenej. Joseph Ahrens mal v čase vraždy 21 rokov a útok videl z bezprostrednej blízkosti. Smrť matky a desaťročia bez vyriešenia prípadu mali na Ahrensa výrazný dopad. Hovoril o depresii a problémoch s alkoholom, neskôr vyhľadal pomoc.
Po zatknutí Keen-Warrenovej bol presvedčený, že polícia konečne identifikovala človeka zodpovedného za smrť jeho matky.
„Sheila Keen-Warrenová bola vrahyňou mojej matky. Bol som tam, videl som jej oči. A poviem vám, sú to oči, na ktoré nikdy nezabudnem,“ povedal Ahrens v rozhovore pre ABC News.
Po dohode s prokuratúrou napokon prijal výsledok prípadu, hoci podľa svojich slov nikdy nevidel zo strany Keen-Warrenovej skutočnú ľútosť.
Michael Warren zostal mimo obžaloby
Jednou z najväčších otázok prípadu zostala úloha Michaela Warrena. Marlene Warrenová podľa svedectiev pred smrťou vyjadrovala obavy, že jej manžel má pomer. Jej synovi aj matke mala povedať, že ak sa jej niečo stane, môže za tým byť práve Michael.
Vyšetrovatelia však nenašli dostatok dôkazov na jeho obvinenie. Michael Warren mal v čase vraždy alibi, no neskôr bol odsúdený za finančné trestné činy súvisiace s jeho podnikaním, nie však za vraždu manželky.
Po rokoch je prípad uzavretý, otázky však zostali
Prípad tak po viac ako troch desaťročiach priniesol právne uzavretie, nie však úplnú odpoveď na všetky otázky.
Zostáva v ňom žena zastrelená pri vlastných dverách, útočník v klaunskom kostýme, balóny s veselým nápisom, opustené biele auto, desaťročia staré biologické stopy a žena, ktorá sa napokon priznala k vražde, no dodnes tvrdí, že ju nespáchala.
Práve táto kombinácia urobila z prípadu jednu z najpozoruhodnejších nevyriešených vrážd na Floride. A zároveň dôvod, prečo sa príbeh „zabijáckeho klauna“ vracia do amerických médií aj po desaťročiach.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"