Maroko ide k urnám po protestoch a migračnej vlne. O mladých voličov sa bojuje futbalom aj veľkými sľubmi
Mladí Maročania vstupujú do parlamentných volieb rozčarovaní z politiky, nezamestnanosti a nedostatku príležitostí. Strany sa ich snažia osloviť prísľubmi milióna pracovných miest, futbalovými heslami či kritikou vzťahov s Izraelom. Volebnú atmosféru výrazne poznačila aj nedávna masová migračná vlna do španielskej Ceuty.
Pred niekoľkými týždňami sa približne 60-tisíc ľudí vydalo z Maroka smerom k španielskej Ceute. Najväčšia migračná vlna do enklávy za posledné roky si vyžiadala najmenej 100 životov a stala sa jedným zo symbolov frustrácie mladých Maročanov, ktorí doma nevidia dostatok pracovných ani životných príležitostí. Teraz táto generácia rozhoduje vo voľbách, hoci jej dôvera v politiku zostáva nízka, píše BBC.
„Od týchto volieb nemám žiadne očakávania. Hanbím sa za našu politickú scénu. Je to úplný cirkus,“ hovorí 32-ročná environmentálna aktivistka Siham Azeroual z oblasti Atlasu.
Pred parlamentnými voľbami sa strany pokúšali mladých zaujať rôznymi spôsobmi – virálnymi futbalovými heslami, sľubom milióna pracovných miest aj kampaňou namierenou proti vzťahom s Izraelom.
O 395 miest v Snemovni reprezentantov sa uchádzajú kandidáti 27 strán. Víťazstvo však automaticky neznamená plnú kontrolu nad výkonnou mocou. Maroko je konštitučnou monarchiou a kráľ Mohammed VI. vymenúva premiéra zo strany, ktorá vo voľbách získa prvé miesto. Zároveň predsedá Rade ministrov, ktorá je najdôležitejším politickým rozhodovacím orgánom krajiny.
Po protestoch prišla migračná vlna
Súčasným voľbám predchádzali rozsiahle protesty generácie Z zo septembra 2025. Mladí ľudia vyšli do ulíc pre nezamestnanosť, problémy zdravotníctva a vysoké životné náklady.
Najskôr skandovali „sloboda, dôstojnosť a sociálna spravodlivosť“, neskôr sa objavilo aj heslo „Akhannouch, odíď“, namierené proti premiérovi Azizovi Akhannouchovi.
Po protestoch čelilo trestnému stíhaniu vyše 2 400 ľudí. Niektorí z účastníkov sa však namiesto odchodu z verejného života rozhodli vstúpiť do politiky.
Patrí medzi nich 29-ročný Hamza El Kharroubi, ktorého počas protestov nakrátko zadržali. Dnes kandiduje za málo známu Stranu životného prostredia a udržateľného rozvoja.
„Ako mladý človek nemám veľa nádeje. Do tejto strany som vstúpil, pretože chcela viac tvárí z generácie Z a umožňuje nám otvorene hovoriť o našich požiadavkách,“ povedal pre BBC.
El Kharroubi pochádza z Tetouanu, približne 34 kilometrov od pláže Fnideq. Práve odtiaľ sa koncom júla začala masová migrácia smerom k Ceute.
Hranicu prekročilo približne 60-tisíc ľudí – Maročanov aj občanov iných krajín. Najmenej 100 z nich zomrelo. „Chceme spravodlivosť pre rodiny tých, ktorí pri ceste do Ceuty zomreli. Chceme pre ich rodiny odškodnenie,“ vyhlásil El Kharroubi.
Za masovým odchodom podľa neho stojí najmä ekonomická situácia a nedostatok práce. Medzinárodný menový fond odhaduje, že nezamestnanosť v krajine vlani predstavovala 13 percent. Vo vekovej skupine od 15 do 24 rokov však dosahovala až 37,3 percenta.
Mladý kandidát nepočíta s tým, že by okamžite porazil etablovaných politikov. Kandidatúru vníma ako dlhodobejší projekt. „Ako mladí ľudia musíme vstúpiť do parlamentu, aby sme do roku 2031 mali silných mladých politikov, ktorí budú môcť súperiť o miesto vo vláde.“
Z futbalového úspechu politický kapitál
Úplne iný typ kandidáta predstavuje Fouzi Lekjaa. Šéf Marockej kráľovskej futbalovej federácie a vysokopostavený predstaviteľ pôsobiaci na ministerstve financií sa stal jednou z najvýraznejších tvárí kampane.
Lekjaa je spájaný s úspechom marockých „Atlas Lions“, ktorí sa v roku 2022 ako prvý africký aj arabský tím dostali do semifinále majstrovstiev sveta. V júli vstúpil do centristickej Strany autenticity a modernity (PAM).
V krajine, ktorá bude spolu so Španielskom a Portugalskom hostiť ďalší svetový šampionát, sa videá z jeho mítingov rýchlo rozšírili po sociálnych sieťach. Priaznivci na nich skandujú „Sir“ – v marockej arabčine „choď“ –, heslo známe práve z úspešných majstrovstiev sveta v roku 2022.
Lekjaa sľubuje, že Maroko dostane v školstve a zdravotníctve na šieste miesto na svete, čím by sa krajina vyrovnala postaveniu svojej mužskej reprezentácie v rebríčku FIFA.
PAM však súperí s ďalšími 26 stranami. Medzi nimi je aj Národné združenie nezávislých (RNI) premiéra Akhannoucha, ktoré chce pokračovať vo vláde a opäť sľubuje vytvorenie milióna pracovných príležitostí do roku 2031.
Analytik Rachid Aourraz z Marockého inštitútu pre politickú analýzu je k prísľubu skeptický.
„Heslo ‚milión pracovných miest‘ sa stalo nadmerne používaným volebným sloganom. Hovorí sa aj o zvýšení minimálnej mzdy, ale to, čo sa navrhuje, neobstojí zoči-voči štrukturálnej neschopnosti vytvárať stabilné čisté pracovné miesta,“ uviedol pre BBC. Veľké politické strany podľa neho „nesúperia o alternatívny model“, ale predovšetkým o to, ako budú uskutočňovať verejné politiky vychádzajúce z kráľovskej vízie.
PJD stavia na odpore proti Izraelu
Ďalšou výraznou témou volieb sú vzťahy s Izraelom. Islamistická Strana spravodlivosti a rozvoja (PJD) sa pokúša o politický návrat a jedným z hlavných bodov jej kampane je požiadavka na ukončenie diplomatických vzťahov s Izraelom.
Maroko ich normalizovalo v decembri 2020 v rámci Abrahámovských dohôd sprostredkovaných Spojenými štátmi.
Stranu vedie bývalý premiér Abdelilah Benkirane, ktorý dnes tvrdí, že normalizácia bola „chybou“ jeho strany. PJD pritom viedla vládu v rokoch 2016 až 2021.
Vzťahy s Izraelom sa počas vojny v Pásme Gazy výrazne zhoršili. V Rabate sa pravidelne konali rozsiahle propalestínske demonštrácie, zatvorili izraelský styčný úrad a prerušili priame lety medzi krajinami.
Napriek tomu sa začiatkom septembra objavila správa, že Maroko a Izrael sa dohodli na otvorení plnohodnotných veľvyslanectiev. Oznámeniu predchádzalo stretnutie ich najvyšších diplomatov s americkým veľvyslancom pri OSN.
Benkirane počas mítingu v Marrákeši vyzval svojich priaznivcov, aby proti tomu vystúpili. „Musíme prehovoriť,“ povedal.
„Ak budeme tvrdo pracovať, kráľ izraelské veľvyslanectvo zatvorí. Kráľ nerád ide proti vlastnému ľudu,“ dodal a varoval pred „nebezpečenstvami Izraela a sionizmu v Maroku“.
Zmení niečo generácia Z?
Otázkou zostáva, do akej miery sa mladá generácia vôbec zapojí do hlasovania. Viac ako polovica z približne 38,8 milióna obyvateľov Maroka má menej ako 35 rokov, no medzi viac ako 15,8 milióna registrovaných voličov tvoria ľudia vo veku 18 až 24 rokov len štyri percentá.
„Kampane veľmi nesledujem, ale všimla som si tie isté tváre ako vždy,“ povedala 27-ročná Hiba, Maročanka žijúca v Kanade, ktorá nechcela zverejniť priezvisko.
V Montreale, kde žije, má podľa údajov zo sčítania z roku 2016 marocká komunita približne 104-tisíc členov. Časť protestov generácie Z bola výrazná práve v zahraničí, kde mohli mladí Maročania otvorenejšie prejaviť nespokojnosť bez strachu z následkov.
Hiba v Montreale pomáhala organizovať viacero demonštrácií. Hlasovať by podľa vlastných slov uvažovala, ak by našla splnomocnenca v Maroku, čo je spôsob, ktorým môže svoj hlas odovzdať diaspora.
„Protesty generácie Z neboli zbytočné. Niečo sme dosiahli. Aspoň teraz vidíme v štátnej televízii viac diskusií s mladými ľuďmi,“ povedala.
Siham Azeroual jej dáva čiastočne za pravdu. Zažila hnutie 20. februára z roku 2011, ktoré predchádzalo ústavným zmenám, aj nedávne protesty generácie Z. Sama pritom napriek skepse voči jednotlivým kampaniam plánuje prísť k volebnej urne.
Maroko po prvý raz prehovorilo o chaose v Ceute. Za desaťtisíce migrantov viní prevádzačov.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"