Päť štátov drží v šachu celý svet. Ostrej kritike na pôde OSN čelí systém Bezpečnostnej rady aj právo veta

Na problém upozornili svetoví lídri počas všeobecnej rozpravy Valného zhromaždenia OSN. Denník The Wall Street Journal (WSJ) píše, že tlak na zmenu systému tento rok zosilneli najmä v súvislosti s vojnami a rastúcim vplyvom veľkých krajín, ktoré v súčasnom usporiadaní nemajú stále miesto v Bezpečnostnej rade.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan v utorok (23. 9.) vyzval na zásadnú reformu. „Systém, v ktorom vôľa viac ako 190 krajín podlieha rozmarom piatich krajín, nie je spravodlivý ani schopný vytvárať plnú dôveru,“ povedal podľa WSJ.

„Svet je väčší ako päť“

Erdoğan zároveň zopakoval svoj dlhodobý argument, že „svet je väčší ako päť“. Turecko podporuje rozšírenie Bezpečnostnej rady tak, aby lepšie odrážala súčasné rozloženie politickej a ekonomickej moci vo svete. OSN oficiálne uvádza, že Bezpečnostná rada má päť stálych a desať volených členov a o jej reforme sa na pôde Valného zhromaždenia diskutuje už roky.

K reforme sa hlásia aj ďalšie veľké štáty vrátane Indie, Brazílie, Turecka či Nigérie. Kritici súčasného systému poukazujú na to, že Afrika ani Latinská Amerika nemajú v päťčlennej skupine stálych členov svoje zastúpenie.

Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva podľa WSJ označil nečinnosť Bezpečnostnej rady za problém, ktorý oslabuje dôveryhodnosť celej organizácie. OSN zároveň čelí najvyššiemu počtu ozbrojených konfliktov od druhej svetovej vojny.

Čítajte viac

Pellegrini po prejavoch v OSN: Konfliktov pribúda, pravidlá sa rozpadajú a Európa stráca pôdu pod nohami

„Páni vojny“

Lula už vlani označil päť stálych členov Bezpečnostnej rady za „pánov vojny“. Reagoval tak na americko-izraelské útoky na Irán, ktorých cieľom bolo podľa Washingtonu oslabiť jeho jadrové kapacity.

Päť stálych členov sa pri riešení medzinárodných kríz často rozdeľuje do dvoch blokov. Na jednej strane stoja Čína a Rusko, na druhej Spojené štáty, Spojené kráľovstvo a Francúzsko. Podľa WSJ aj toto rozdelenie prispieva k tomu, že Bezpečnostná rada nedokáže účinne reagovať na niektoré z najvážnejších svetových konfliktov.

Brazília pritom nie je jedinou krajinou, ktorá požaduje zmenu systému. O reforme Bezpečnostnej rady sa hovorí už desaťročia, no päť stálych členov podľa denníka nejaví záujem vzdať sa svojich výsad.

Guterres: Svet sa mení, systém zaostáva

Na potrebu zmien upozornil aj generálny tajomník OSN António Guterres. Vo svojom prejave na začiatku 81. zasadnutia Valného zhromaždenia podporil reformu Bezpečnostnej rady a zdôraznil najmä nedostatočné zastúpenie Afriky.

„Afrika musí byť pri stole, nie na jedálnom lístku,“ povedal Guterres. Podľa neho je po ôsmich desaťročiach neobhájiteľné, že región s najväčším počtom členských štátov OSN zostáva v Bezpečnostnej rade nedostatočne zastúpený.

Čítajte viac

Pellegrini poďakoval Guterresovi za vedenie OSN v náročnom období. Diskutovali o mieri aj spolupráci so Slovenskom

Guterres zároveň upozornil, že svet čelí viacerým krízam naraz - od vojen cez klimatickú zmenu a nerovnosť až po prudký rozvoj umelej inteligencie. Podľa neho bude schopnosť medzinárodných inštitúcií reagovať na tieto výzvy závisieť aj od toho, či sa dokážu prispôsobiť zmenenému rozloženiu síl vo svete.

Reforma však naráža na zásadnú prekážku. Päť stálych členov Bezpečnostnej rady by rozšírením skupiny a prípadným obmedzením svojich výsad prišlo o časť výlučného vplyvu. WSJ preto upozorňuje, že hoci reformu požaduje veľká časť členskej základne OSN, štáty P5 nemajú záujem svoju moc dobrovoľne odovzdať.

Otázka reformy navyše získava význam aj v čase výberu nového generálneho tajomníka OSN, ktorý má po Antóniovi Guterresovi prevziať funkciu. O jeho nástupcovi však napokon rozhoduje širšie členstvo OSN až po odporúčaní Bezpečnostnej rady, v ktorej môže ktorýkoľvek z piatich stálych členov výber zablokovať.

Trumpov prejav na Valnom zhromaždení OSN sa dotkol viacerých tém. USA podľa neho zažívajú zlatý vek: