Bez veľkej invázie. Rusko nemusí poslať tanky, aby otestovalo NATO, Západ pozorne sleduje jeden európsky koridor

Briti majú myslieť na zásoby vody a potravín, Nemci pripravujú nemocnice, Francúzsko chráni kritickú infraštruktúru a NATO sa učí z ukrajinských skúseností.

Európske krajiny zvyšujú pripravenosť na krízové scenáre, pretože podľa analýzy CNN rastú obavy, že Rusko by mohlo skúsiť posunúť konflikt za hranice Ukrajiny bez toho, aby okamžite rozpútalo otvorenú vojnu s celou Alianciou.

Napätie zvýšili aj rozsiahle vojenské cvičenia Bieloruska, najbližšieho vojenského spojenca Moskvy, v blízkosti Suwalského koridoru. Úzky pás územia medzi Poľskom a Litvou je jediným pozemným spojením pobaltských štátov so zvyškom NATO a dlhodobo patrí medzi najzraniteľnejšie body Aliancie.

Európa sa potichu pripravuje

Francúzsky prezident Emmanuel Macron zvolal politických lídrov na dôverný brífing spravodajských služieb a následne oznámil opatrenia na ochranu kritickej infraštruktúry pred silnejúcimi ruskými hybridnými útokmi.

Poľský premiér Donald Tusk zašiel ešte ďalej a varoval, že Rusko by mohlo podniknúť dronové alebo raketové útoky proti členským štátom NATO a vydávať ich za nehody.

Veľká Británia zase vyzvala obyvateľov, aby sa začali pripravovať na možnosť vojny a vytvorili si zásoby konzervovaných potravín a pitnej vody. Šéf britských ozbrojených síl označil súčasné obdobie za „najnebezpečnejšie“ za celé desaťročia.

Nemecko pripravuje nemocnice na možnosť ruského útoku. Kancelár Friedrich Merz hovoril o „rozhodujúcich okamihoch“ pri „obrane slobody a mieru na našom kontinente“. Novú národnú bezpečnostnú stratégiu prijalo aj tradične neutrálne Švajčiarsko, ktoré v nej zdôrazňuje väčšiu odolnosť krajiny a schopnosť brániť sa ozbrojenému útoku.

Aj americký prezident Donald Trump medzičasom oznámil pokrok v rokovaniach o vytvorení stálej základne americkej armády v Poľsku. Dva týždne predtým vyslal riaditeľa CIA na tajnú misiu do Moskvy, kde mal Rusko varovať pred útokom na územie NATO.

Písali sme

Šéf CIA prišiel do Moskvy s odkazom pre Putina. Keď Kremeľ zistil jeho obsah, rokovanie mal zrušiť

Čo Slovensko?

Slovenský premiér Robert Fico (Smer-SD) zas minulý týždeň vyhlásil, že Slovensko sa nemá nechať vtiahnuť do vojenského konfliktu s Ruskom a vojnu na Ukrajine nepovažuje za slovenskú ani aliančnú vojnu. Kritizoval západnú stratégiu voči Rusku a vyhlásil, že jeho vláda nedovolí vyslať slovenských vojakov bojovať proti Rusku pod podľa neho vymyslenou zámienkou.

„Za mojej vlády nikto pod vymyslenou zámienkou nevyženie slovenských vojakov mimo územia Slovenska bojovať proti Rusku alebo inej krajine. Vojna medzi Ruskom a Ukrajinou nie je našou slovenskou vojnou,“ povedal.

Zároveň spochybnil predstavu, že článok 5 NATO automaticky znamená vyslanie vojakov. Fico preto vyzval na okamžité mierové rokovania a tvrdí, že snaha Západu oslabiť Rusko prostredníctvom podpory Ukrajiny zlyhala.

Útok, ktorý nemusí vyzerať ako vojna

Najväčším problémom pre Alianciu nemusí byť klasická invázia. CNN upozorňuje na aktivity v takzvanej sivej zóne, pri ktorých je ťažké určiť okamih, keď sa už nepriateľská operácia mení na ozbrojený útok.

Európske štáty už roky čelia kybernetickým útokom, sabotážam, podpaľačstvu, incidentom s dronmi či zásahom proti kritickej infraštruktúre. Nemecko minulý mesiac obvinilo Rusko aj z dronového útoku na civilné letisko.

Práve takéto operácie môžu byť pre NATO mimoriadne komplikované. Dron v aliančnom vzdušnom priestore, sabotáž, odstavenie letiska či útok vykonaný cez kriminálnu sieť neposkytujú vždy jednoznačnú odpoveď na otázku, či už nastal moment na vojenskú reakciu.

Takáto nejednoznačnosť umožňuje Moskve testovať odhodlanie NATO a zároveň využívať rozdielne postoje spojencov k tomu, aká reakcia by bola primeraná, píše CNN.

Čítajte viac

Vyšetrovanie nemeckej vlády ukázalo na Rusko. Za zmareným útokom na letisko Lipsko stála Moskva, teraz prišli následky

Najcitlivejší bod NATO

Jedným z možných miest takéhoto testu je Suwalský koridor. Približne 105 kilometrov dlhá hranica medzi Poľskom a Litvou predstavuje jedinú pozemnú spojnicu Litvy, Lotyšska a Estónska so zvyškom Aliancie.

CNN načrtáva hypotetický scenár, v ktorom by Rusko, prípadne spoločne s Bieloruskom, obsadilo iba časť koridoru. Moskva by takýto krok mohla prezentovať ako obmedzenú operáciu a tvrdiť, že nemá záujem o ďalšiu eskaláciu. Zároveň by mohla nepriamo varovať, že vojenská odpoveď NATO nesie riziko jadrového konfliktu.

Cieľom takéhoto kroku by nemusel byť samotný koridor, ale spochybnenie dôveryhodnosti záväzku kolektívnej obrany. Otázkou by bolo, či by všetkých 32 členských štátov súhlasilo s vojenskou konfrontáciou s Ruskom pre malé obsadené územie.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte už tento rok pri otázke na vojnové cvičenie s podobným scenárom uviedol, že Aliancia sa na takéto situácie pravidelne pripravuje a prípadný útok by vyvolal zdrvujúcu odpoveď.

Foto: Profimedia Suwalský koridor.

NATO sa učí od Ukrajiny

Vojna na Ukrajine zároveň ukázala, že odolnosť štátu nestojí iba na armáde a zásobách zbraní a zmenila predstavu o tom, čo krajina potrebuje na prežitie dlhšieho konfliktu. Nestačia tanky, munícia ani lietadlá.

Elektrická sieť musí fungovať aj po útokoch, nemocnice musia zvládať veľký počet zranených, komunikácia potrebuje záložné riešenia a doprava aj štátne inštitúcie musia zostať funkčné pod dlhodobým tlakom.

NATO tento týždeň zverejnilo nové požiadavky na národnú odolnosť, ktoré sa týkajú fungovania štátu, dodávok energie, potravín a vody, zdravotníctva aj komunikácie počas „krízy a konfliktu“.

Aliancia zároveň skúma, ako Ukrajina dokázala udržať základné služby počas opakovaných ruských útokov. Situácia sa tak čiastočne obrátila – nielen Ukrajina sa učí od NATO, ale aj NATO preberá skúsenosti od Ukrajincov.

Takáto pripravenosť má zároveň odstrašujúci účinok. Rusko má podľa tejto logiky vedieť nielen to, že útok vyvolá odpoveď, ale aj to, že nedokáže napadnutú krajinu ochromiť.

Cieľom je presvedčiť Rusko

Do európskych obáv vstupuje aj otázka Spojených štátov. Americké sily sú podľa analýzy CNN súčasne viazané v Európe, na Blízkom východe aj v indopacifickom regióne. Systémy protivzdušnej obrany, námorné kapacity, spravodajské prostriedky či zásoby munície pritom nemožno nasadiť všade naraz.

Rusko navyše nemusí podniknúť ďalšiu rozsiahlu inváziu podobnú útoku na Ukrajinu. NATO môže skúšať postupnou eskaláciou – od sabotáží, kybernetických útokov a atentátnych plánov cez dronové či raketové útoky až po obmedzenú vojenskú operáciu.

Európa po desaťročiach, počas ktorých riziko veľkej vojny ustúpilo do úzadia, preto obnovuje vojenskú aj civilnú pripravenosť. Jej cieľom je predovšetkým presvedčiť Moskvu, že akýkoľvek pokus rozšíriť konflikt za hranice Ukrajiny by neuspel.

Lavrov: Obvinenia Západu, že Moskva stála za dronovým útokom v Lipsku, sú začiatkom skutočnej vojny. Pozrite si reportáž zo 6. septembra.