„Koľko tiel ešte nájdu?“ Sú dobité, vyzlečené a odhodené. Polícia nevie, či ženy brutálne vraždí iba jeden páchateľ

Séria brutálnych vrážd žien v oblasti Ekurhuleni pri Johannesburgu znovu otvorila v Južnej Afrike otázku násilia páchaného na ženách. Od júla tam našli telá deviatich zavraždených žien, pričom väčšina z nich bola pred smrťou vystavená extrémnemu násiliu. Polícia zatiaľ nevie, či prípady spolu súvisia.

Južná Afrika vraždy
Foto: TASR/AP
Členky ženského cirkevného zboru sa modlia a vzdávajú úctu v Kempton Parku v Južnej Afrike, kde našli jedno z tiel

„Čo budeme robiť, netuším,“ hovorí pre BBC Nokwanda Matshikiza, teta zavraždenej Dineo Motapaneovej.

„Ale niečo sa musí zmeniť. Kvôli nám, kvôli všetkým ostatným ženám. Koľko ďalších tiel ešte nájdu, kým sa niečo stane?“ dodala.

Tridsaťosemročnú matku dvoch detí naposledy videli živú v nedeľu. Neskôr našli jej dobité a čiastočne spálené telo v oblasti Ekurhuleni.

Rodiny zostávajú bez odpovedí

Nokwanda opisovala aj to, ako bude musieť rodina vysvetliť smrť Dineo jej dcére. „Ako vysvetlíte dieťaťu, že jeho rodiča brutálne zavraždili, odhodili na pole a nechali tam ako kus odpadu?“ povedala pre BBC.

„S tým sa nedá zmieriť. Je to niečo, s čím sa nikdy nedokážete vyrovnať a čo nikdy neprekonáte,“ dodala.

Dineo bola jednou z troch žien, ktorých telá našli v Ekurhuleni počas jedného týždňa. Od júla ich bolo celkovo deväť.

Medzi prvými obeťami bola aj 32-ročná predavačka Itumeleng Kekanaová. Jej telo našli v júli, 17 dní po tom, čo ju naposledy videli živú. Bolo silno dobité, čiastočne vyzlečené a odhodené na moste.

Jej brat Themba Kekana pre BBC povedal, že rodina prežíva obrovský žiaľ. „Pozerám sa na jej malú dcéru a mám slzy v očiach. Viem, že jej tú bolesť nikdy nedokážem vziať,“ povedal.

„Žiadna rodina by nemala čeliť tomu, čomu čelíme my.“

Polícia zatiaľ nevie, či prípady spolu súvisia

V súvislosti s vraždami bol podľa BBC zadržaný zatiaľ len jeden človek, a to dva dni po náleze prvého tela 15. júla. V prípadoch smrti Itumeleng, Dineo ani ďalších šiestich žien zatiaľ nikoho nezadržali.

Väčšina obetí mala dvadsať alebo tridsať rokov a takmer všetky pred smrťou čelili extrémnemu násiliu. Polícia uviedla, že zatiaľ nevie, či pátra po sériovom vrahovi. Je možné, že jednotlivé prípady spolu nesúvisia.

Udalosti však podľa BBC opäť sústredili pozornosť na rozsah násilia páchaného na ženách v krajine, ktorá patrí medzi štáty s vysokou mierou rodovo podmieneného násilia.

Denne zomiera v priemere šesť žien

Polícia v Južnej Afrike zverejňuje podrobné štatistiky kriminality každý štvrťrok.

Od apríla do júna bolo v krajine zavraždených 5 427 ľudí. Oficiálne policajné údaje nerozlišujú obete podľa pohlavia, no Juhoafrická komisia pre ľudské práva tento týždeň uviedla, že v rovnakom období bolo zabitých 569 žien.

To predstavuje v priemere šesť zavraždených žien denne. Ďalších 1 052 žien podľa komisie čelilo pokusu o vraždu.

Situácia zvýšila tlak na vládu menej než rok po tom, ako ministri uznali rozsah problému a rodovo podmienené násilie označili za národnú katastrofu.

Ministerka sociálneho rozvoja Nokuzola Sisisi Tolashe v novembri uviedla, že tento krok má vláde pomôcť v boji s krízou. Rozhodnutie prišlo po týždňoch protestov vrátane pochodu „Women's Shut Down“, ktorý sa konal v čase, keď Južná Afrika hostila summit G20.

Amnesty žiada osobitný trestný čin femicídy

Po najnovších vraždách sa objavili výzvy na ďalšie opatrenia.

Amnesty International uviedla, že jedným z prvých krokov by malo byť uznanie femicídy ako samostatného trestného činu.

„Každý deň, keď femicída zostáva neuznaná ako trestný čin, je zlyhaním pri riešení cieleného zabíjania žien,“ uviedla riaditeľka Amnesty International pre Južnú Afriku Shenilla Mohamedová.

„Je čas nazvať to pravým menom: femicída. Femicída je trestný čin motivovaný pohlavím. Je to zabitie ženy preto, že je žena,“ dodala.

Podľa Amnesty je femicída osobitne kriminalizovaná v 33 krajinách vrátane Gabonu a Maroka.

Organizácia tvrdí, že podobná zmena v Južnej Afrike by pomohla lepšie sledovať rozsah problému.

„Prinútilo by to štát čeliť vlastnému zlyhaniu pri ochrane žien a dievčat pred násilím,“ povedala Mohamedová. „Nemôžete napraviť niečo, čo nesledujete.“

Prezident sľúbil dôkladné vyšetrovanie

Prezident Cyril Ramaphosa tento týždeň prisľúbil, že pri vyšetrovaní vrážd v Ekurhuleni nenechajú „kameň na kameni“. „Ako národ sa musíme postaviť za práva, bezpečnosť a dôstojnosť žien a dievčat,“ vyhlásil.

Aktivistka za rodovú a sociálnu spravodlivosť Lebogang Ramofoko pre BBC povedala, že násilie voči ženám je podľa nej prejavom širšieho spoločenského problému. „Telá čiernych žien boli v tejto krajine od nepamäti považované za postrádateľné, od kolonizácie až po apartheid,“ povedala.

Podľa nej dnešné násilie súvisí aj s historickými traumami, ktoré zostali nevyriešené.

„Neznamená to, že čierni muži sú vo svojej podstate násilní. Ale v systémoch, kde sa proti nim násilie používalo celé desaťročia, boli čierne ženy historicky tými, na ktorých sa toto násilie prenášalo. Tento cyklus sa neprerušil,“ uviedla.

„Nie sme v bezpečí nikde“

V Kempton Parku, časti Ekurhuleni, kde našli päť z deviatich tiel, sa konali protesty organizované skupinou Girl2Woman Foundation. „Sme zarmútené a bojíme sa,“ povedala členka organizácie Lumka Maqhubelaová.

„Ak nás polícia už nedokáže ochrániť, vláda by mala zasiahnuť a niečo urobiť. Je jasné, že nie sme v bezpečí,“ dodala.

Podľa nej nestačí ženám hovoriť, aby boli opatrnejšie. „Polícia by mala robiť viac, aby boli naše komunity bezpečné. Čo ešte máme robiť? Nie sme v bezpečí nikde, ani doma, ani na uliciach. Musí sa to skončiť.“

Podobne situáciu vnímajú aj ďalšie ženy z oblasti. „Cítim sa nepríjemne. Keď idem do obchodu, musím sa stále obzerať,“ povedala 32-ročná Thulisile Sibandeová. „Som šokovaná a vystrašená. Je to trauma.“

Šesťdesiatročná Thembi Mabenaová, ktorá žila v rovnakej štvrti ako Dineo Motapaneová, uviedla, že strach sa šíri aj medzi mladšími dievčatami. „Poznám veľa detí a dievčat, ktoré mi hovoria, že sa boja ísť samy do obchodu. Nie je tu bezpečne. Ani pre mňa. Som stará, ale ani ja sa necítim bezpečne,“ povedala.

Dvadsaťročná Lerato Mziziová situáciu pre BBC zhrnula jednoznačne: „V Južnej Afrike už ženy nie sú v bezpečí.“

zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok
Sledujte ta3 na Google news po kliknuti zvoľte "Sledovať"